Ochotní a schopní

Andrej Kiska

Môj príbeh už dobre poznáte. Preto vám napíšem, prečo neodchádzam z verejného života. Pred pár mesiacmi som oznámil, že po skončení prezidentského mandátu založím politickú stranu. Dal som dokopy mladých ľudí, ktorí majú chuť pomôcť zmeniť našu krajinu, spolu so skúsenými ľuďmi, ktorí chcú pokračovať v práci pre Slovensko. Stranu ZA ĽUDÍ so mnou zakladajú primátori,  starostovia, právnici, diplomati, ekonómovia, ľudia, ktorí poznajú choroby školstva. Toto nie je strana jedného človeka, toto je najlepší tím pre Slovensko. Sú pripravení pomôcť našej krajine.

Celý tím je pripravený spolupracovať so všetkými, ktorí chcú niečo spraviť pre našu krajinu. Nechceme sa definovať ako strana ľavicová, či pravicová, konzervatívna alebo liberálna. Ide nám o Slovensko. Chceme osloviť všetkých ľudí, ktorí veria, že Slovensko majú riadiť ľudia, ktorí už niečo pre našu krajinu spravili, niečo dokázali, v spolupráci s mladými, talentovanými ľuďmi.  Vo voľbách demokratická časť Slovenska nesmie prísť o žiaden hlas. Nedávny prieskum ukázal, že našu stranu by chceli voliť ľudia, ktorí v minulosti nevedeli, koho voliť. Preto vznikla strana Za ľudí.

Jana Žitňanská

Už roky sa venujem problematike osôb so zdravotným postihnutím. Vidím, ako títo ľudia žijú, s čím zápasia, ako im štát namiesto pomocnej ruky hádže polená pod nohy, ako ich vytláča na okraj spoločnosti. Mnohí už za svoje práva nevládzu bojovať.

Vidím však aj to, ako sa veci dajú meniť k lepšiemu. Ako aj napriek systému to jednotlivci nevzdávajú. Či už rodičia detí so zdravotným postihnutím, rodinní príslušníci, profesionáli, dobrovoľníci, nadšenci.

Keď som rozmýšľala, ako pokračovať po ukončení môjho mandátu europoslankyne, zvažovala som, či ešte zostať v politike, alebo sa vydať inou cestou, kde by som mohla čo najlepšie a najúčinnejšie pomáhať práve tejto skupine ľudí.

Napokon som sa predsa len rozhodla zostať v politike a pokúsiť sa systémovo zmeniť prístup štátu k ľuďom so zdravotným postihnutím a k ich rodinám. Lebo už nie je čas robiť len kozmetické úpravy. Túto problemtiku treba konečne začať riešiť nadrezortne a dosiahnuť, aby každý, kto sa ocitne v situácii, že on alebo jeho blízky v dôsledku ochorenia či postihnutia potrebuje pomoc štátu, ju aj dostal. Aby to bol štát, ktorý ihneď podá pomocnú ruku, poskytne nielen informácie čo sa dá a má ďalej robiť ale taktiež zabezpečí aj podporu celej rodine. A keďže vnímam Andreja Kisku aj cez neziskovú organizáciu Dobrý anjel ako človeka, ktorému záleží na tých najzranitelnejších, prijala som jeho ponuku na spoluprácu. Viem, že aj v spolupráci s ďalšími demokratickými stranami v našej krajine budeme schopní priniesť túto zásadnú zmenu tak, aby aj ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny mohli žiť dôstojný život.

Môj manžel zvykol hovoriť, že keď sa človeku otvorí okno príležitosti, mal by byť pripravený. Vyčítala by som si, ak by som sa o to aspoň nepokúsila.

Mária Kolíková

Otváram sa verejnému politickému životu, pretože chcem spolupracovať s Andrejom Kiskom na jeho novom projekte.

Rozbiehala som Centrum právnej pomoci, pracovala som na otvorení justície verejnosti, bola som pri tom, keď sa zavádzalo zverejňovanie zmlúv i protischránkový zákon. Chcem ísť ďalej a budem sa uchádzať o vašu podporu.

Chcem ďalej robiť pre lepšiu spravodlivosť a dokončiť to, čo sme s tímom začali, dať sa justícii nadýchnuť, urobiť aj opatrenia, ktoré nebudú len príjemné, ale sú nevyhnutné k tomu, aby sa lepšie pracovalo sudcom a ľuďom na súdoch, aby ľudia mali kvalitnejšie služby v justícii. Zmeny v justícii musia ísť ruka v ruke so zmenami v polícii aj na prokuratúre, ak nám ide o spoločný cieľ – aby Slovensko bolo krajinou, ktorá je spravodlivá a bezpečná pre každého bez rozdielu.

Veronika Remišová

Slovensko sa neposunie k lepšiemu samé od seba. Potrebujeme prepracovaný program a kvalitný tím ľudí, ktorí vedia spolupracovať a presadiť potrebné zmeny. Lídrov, ktorí sa nebudú vzájomne hašteriť, ale budú spolupracovať, zamerajú sa na seriózny program a diskusiu s budúcimi partnermi. Potrebujeme konštruktívnu a energickú politiku, s úctou k pravde, s ľuďmi v regiónoch. Preto som sa rozhodla pridať k Andrejovi Kiskovi a  tímu špičkových odborníkov v strane Za ľudí. Verím, že táto nová strana prinesie na Slovensko pozitívnu zmenu, po ktorej Slováci tak túžia.

Ak chceme potláčať korupciu, potrebujeme dôveryhodnú políciu, ktorá nelustruje nevinných občanov a nepracuje na objednávku tak, ako to vyhovuje niektorým politikom alebo mafii, ale pomáha a chráni všetkých, bez ohľadu na bohatstvo, vplyv a kontakty.

Potrebujeme spoľahlivú prokuratúru. Bez káuz a bez esemesiek s človekom obvineným z objednávky vraždy.

Potrebujeme efektívnu a nezávislú policajnú inšpekciu, ktorá nestíha len drobné chyby radových policajtov, ale hlavne veľké ryby medzi vysokými policajnými dôstojníkmi a veľkú korupciu v radoch policajtov.

Oblasti korupcie a bezpečnosti, práci polície a prokuratúry  sa chcem naďalej venovať tak, ako som to robila 4 roky, presadzovať systémové riešenia, aby občania mohli dôverovať štátu, s nulovou toleranciou ku korupcii a so silnými inštitúciami, na ktoré sa ľudia môžu spoľahnúť.

Vladimír Ledecký

Vraj je úspech, keď o vás píšu v New York Times. Vraj je úspech, keď k vám chodia druhí po rady. Vraj je úspech aj to, že sa vašou prácou pýšia ministri, či premiér v zahraničí.

Ja si myslím, že toto na úspech nestačí. Skutočný úspech je, keď nám na dvere obecného úradu zaklope človek, a povie, že sa mu v Spišskom Hrhove dobre žije. Alebo keď príde s problémom, a nám sa ho podarí vyriešiť. Alebo keď príde s nápadom, a my máme prostriedky na to, aby sme mu ho pomohli zrelizovať. Som hrdý na život, ktorý sa nám podarilo rozprúdiť v našej dedinke, ktorá mala pred 20 rokmi 700 obyvateľov a dnes má dvakrát toľko. Rómovia u nás pracujú, zveľaďujú obec, bývajú v murovaných domoch, rómske deti chodia do školy, kým inde žijú v chatrčiach a točia sa v začarovanom kruhu úžery a vylúčenia. Naša obec nečaká len na to, čo jej kvapne od štátu, máme vlastnú obecnú firmu, ktorá nielen zamestnáva ľudí z obce a okolia, ale tiež produkuje obci zisk. Vďaka nej sme si mohli postaviť obecné kúpalisko, posilňovňu, múzeum hudby, nový obecný úrad a iné vymoženosti, na ktoré sme hrdí.

A prečo to všetko spomínam? Lebo kým sa nám v Spišskom Hrhove žije dobre, východ Slovenska sa vyľudňuje. S ním aj ďalšie regióny. Pred rómskou témou dávajú politici hlavu do piesku, kým rómska populácia rastie a nenachádza cestu von z osád a chudoby. Pomoc regiónom riešia od stola ľudia v Bratislave a nemajú šajnu, čo naše regióny skutočne sužuje. Nevidia príbehy rodín, kde obaja rodičia opatrujú seniorov v Rakúsku, lebo závod, kde celý život pracovali, zavreli. Nevidia ani poľnohospodárov. Nevidia, lebo sú ďaleko od života v malých mestách a dedinách, ktorý paradoxne, tvorí najväčšiu časť Slovensku.

Zo skúseností z obce viem, že keby sme posledných 20 rokov iba frflali a nevzali veci do vlastných rúk, nezačali to kúsok po kúsku meniť, dnes o nás v New York Times nepíšu. Preto je treba začať a ja chcem pomôcť. Spolu so mnou chcú pomôcť aj ďalší moji spolupracovníci a kolegovia zo samospráv. Rád odovzdám svoje dlhoročné skúsenosti a vyskúšané riešenia pomoci regiónom. Rád prispejem k tomu, aby sa veci pohli vpred.

Vladimíra Marcinková

Už ako študentke mi to nebolo jedno. Keď sa medzi právnikmi roznieslo, že advokátska komora chystá účelovú zmenu zákona, ktorou predĺži koncipientskú prax z 3 na 5 rokov, neuspokojila som sa s frflaním. S kamarátom sme začali zbierať podpisy na hromadnú pripomienku k zákonu, aby sme tejto zmene zabránili. Vedeli sme, že päťročná prax odradí najšikovných od povolania, kde bolo generačnú výmenu ľudí a hodnôt veľmi treba. Vyzbierali sme toľko podpisov, že nás vtedajší minister musel pozvať na stretnutie. Ministerstvo pod vedením Smeru sa našej snahe vysmialo a pripomienky mladých právnikov zhodilo zo stola. Vraj je už dávno rozhodnuté. Aj Protimonopolný úrad stál na našej strane. Ani to nestačilo.

Arogancia mocných si v tom čase trúfla aj na budúcich lekárov, ktorým v Košiciach hrozili zrušením lekárskej fakulty. S ďalšími dvoma tisíckami študentov sme demonštrovali za jej záchranu, rokovali s ministerstvom, s nemocnicou a nakoniec boj vyhrali. 

Boli sme partia mladých ľudí, ktorým nebolo jedno, v akom prostredí študujú, na akých internátoch bývajú a v akej krajine ostanú žiť. Písali sme ministrom aj politikom, hovorili s rektormi, hľadali spojenca, ktorý nás vypočuje. Márne. Preto som pred siedmimi rokmi napísala Andrejovi Kiskovi, ktorý kandidoval za prezidenta. Prekvapil ma odpoveďou. Nielen odpísal, stretli sme sa, pýtal sa a počúval. Svojím záujmom ma presvedčil,že s pomocou krajine to myslí úprimne. Mladých nebral do počtu, ale ako rovnocenných partnerov v diskusii o tom, v akej krajine túžime žiť. Chcela som mu v politickom boji pomôcť. Dva roky som tak robila v kampani. Neskôr ako šéfka regionálnej politiky v jeho prezidentskom tíme. Päť rokov som s ním obchádzala Slovensko a snažila sa pomáhať riešiť neprávosti a zlyhania systému, na ktoré sme pri stretnutiach s ľuďmi narazili.  Prezidentské kompetencie sú však obmedzené. Tou najúčinnejšou zbraňou bolo slovo, ktoré vo väčšine prípadov situáciu zmiernilo, ale nevyriešilo. Preto by som rada pokračovala v tejto práci. Chcem veci dotiahnuť do konca. Nie som človek sľubov, sama chcem od politikov výsledky. No na tie treba systémové zmeny. Budem tvrdo pracovať na tom, aby nám ľudia uverili, že pozitívne výsledky chceme a dokážeme priniesť.

Tomáš Meravý

Zažívame dnes dobré časy, no bolo by veľkou chybou zaspať na vavrínoch. Slovensko patrí k úspešným príbehom postkomunistickej transformácie, zabudlo si však urobiť niektoré domáce úlohy. Ak budeme nečinní, doplatíme na to nielen my, ale predovšetkým naše deti. Budúcnosť našej krajiny je ohrozená nepriaznivou demografiou, nekvalitným vzdelávaním, nedostatočným dôchodkovým zabezpečením a zdeformovaným podnikateľským prostredím. Dobiehanie životnej úrovne najvyspelejších štátov sa spomaľuje a štát naďalej vytvára nové dlhy. A rovnako ako mnohí iní, aj my čelíme otázke, ako zlúčiť naše želanie po čoraz väčšej prosperite s ochranou životného prostredia.

V strane Andreja Kisku sa chcem venovať ekonomike a verejným financiám, v minulosti som pracoval ako ekonomický expert na ministerstve financií, alebo ako hlavný ekonóm think-tanku Globsec.

Som presvedčený, že odpoveďou na tieto výzvy nemôže byť vyprázdnený populizmus, ale len zodpovedná politika, ktorá sa nebojí hovoriť ľuďom pravdu. Slovensko potrebuje zásadnú zmenu, a preto vás prosím o podporu. Pridajte sa k nám!

Marek Hattas

Naša krajina potrebuje zmenu a ja sa k tejto zmene zodpovedne a s pokorou hlásim. Súboj o jej podobu pre mňa nekončí úspešnými komunálnymi voľbami. Budúci rok nás čakajú dôležité parlamentné voľby a ja som rozhodol pridať k politickému hnutiu Andreja Kisku.

Vždy aktívny, vždy tak trochu proti prúdu, vždy s tímom ľudí. Keď som mal pätnásť, organizoval som u nás so svojimi priateľmi prvý pochod proti fašizmu. Keď som mal dvadsaťdva, uvedomil som si, že v Nitre mladým chýba miesto na stretávanie sa, a tak som na zelenej lúke založil kultúrne centrum Hidepark. Dnes je z neho jedno z najuznávanejších kultúrno-spoločenských centier na Slovensku, priestorom pre mladé rodiny, vzdelávanie, ekológiu, kultúru, či šport. Keď minulý rok zavraždili Jana a Martinu, s ktorými som sa osobne poznal, postavil som sa do čela protestov Za slušné Slovensko v Nitre.

Pod vplyvom spoločenských udalostí na Slovensku som začal dávať dohromady ľudí, ktorí si, rovnako ako ja, uvedomovali, že žijú vo veľkom krajskom meste, ktoré sa nikam neposúva. Rozhodli sme sa, že s tým niečo urobíme. Dnes som jeho  primátorom a spolu s tímom ho krok po krôčiku meníme k lepšiemu. Za šesť mesiacov na radnici sme zásadne dofinancovali školstvo, sprehľadnili financovanie športu a nastavili procesy k sprehľadneniu fungovania mesta.

V piatok sa nám podarila dôležitá vec, s ktorou chcem pomôcť celému Slovensku. Schválili sme nariadenie, ktorým zakážeme herne a kasína na celom území mesta. Výherné automaty na Slovensku spôsobujú nešťastie, rozbíjajú manželstvá, pripravujú deti o otcov, rodiny a štát o obrovské sumy peňazí. Viem o mnohých starostoch a primátoroch, ktorí proti tejto pliage bojujú. Bohužiaľ často neúspešne. Na vine je legislatíva, podľa ktorej potrebujú 30% podpisov oprávnených voličov daného mesta, až potom môžu miestni poslanci hlasovať o úplnom zákaze hazardu. Je mojou povinnosťou pomôcť zjednodušiť tento proces a pomôcť aj ďalším regiónom, mestám a obciam. Na konci nášho spoločného snaženia budú zachránené manželstvá, deti vyrastajúce v úplných rodinách, menej osobných bankrotov a v neposlednom rade mestá príjemnejšie na život, bez zatemnených blikajúcich budov. Ak sa dostanem do parlamentu, chcem dať viac možností regulácie hazardu do rúk miestnym poslancom a občanom. Prvoradé je zrušiť 30% petičné kvórum. Aj preto mierim do veľkej politiky.

Mnohí Nitrania by boli radšej, keby som sa venoval iba samospráve, no mesto je úzko späté s okolitými obcami, krajom a štátom. Musíme dať dohromady šikovných ľudí na každej úrovni, jedine tak dosiahneme v našej krajine zásadné zmeny, ktoré povedú k tomu, že sa nám v našich mestách a obciach bude žiť lepšie.

Život je pre mňa o schopnosti vedieť sa v správny čas postaviť za správnu vec a prevziať zodpovednosť. Robím tak aj teraz, keď vám verejne oznamujem, že sa aj na národnej úrovni pokúsim prispieť k tomu, aby bolo Slovensko lepšou krajinou pre všetkých.

Juraj Šeliga

Keď zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, tak som spoločne s ďalšími úžasnými ľuďmi začal organizovať zhromaždenia Za slušné Slovensko. Začali sme ich organizovať, pretože sme nemohli mlčať, keď sme videli, ako boli dvaja nevinní mladí ľudia brutálne zavraždení. Keď sme videli, ako bývalý premiér klame a nie je schopný reflexie a prijatia zodpovednosti za stav našej krajiny.

Stál som na námestiach a volal po spravodlivom a slušnom Slovensku. Apeloval a presviedčal, tlačil, ako som vedel. Obviňovali ma rovnako ako mojich priateľov, že delíme ľudí na slušných a neslušných. Hlúposť. Aké to je delenie, ak hovoríte nie korupcii, rozkrádaniu a ste za spravodlivosť pre všetkých? Kto už len kráča do volebnej miestnosti s tým, že ide voliť tých, ktorí kryjú mafiánov alebo vrahov? Taký mandát sa neodovzdáva, taký mandát je získaný podvodom na vlastných voličoch. Takýmto politikom treba povedať – stačilo!

Povedal som to na námestiach a chcem to povedať aj v politickom zápase. Stačilo klamstvám, zlodejom, korupcii a „našim“ ľuďom! Politika sa musí stať službou!

Do politiky vstupujem vedený tým, čo som hovoril na námestiach. Viem, čo chcem urobiť. No rovnako viem, že časť tej roboty som mohol odrobiť na námestiach a časť tej roboty môžem a musím skúsiť odrobiť v politike. Straníckej. Tak je to rozdelené a tak je to u nás nastavené. Každá má svoje možnosti a svoje limity. Každá je potrebná.

Som právnik a bol som občiansky aktivista, ktorý bojoval proti korupcii a tomu, aby bolo Slovensko uneseným štátom. Mojím cieľom bude boj proti korupcii a rozkrádaniu štátu. Mojím cieľom bude fungujúca polícia, prokuratúra a súdy. Majetková a nielen politická zodpovednosť politikov za ich rozhodnutia. Transparentnosť a efektivita štátu. Slovensko ako skutočne právny štát. Politika, ktorá je služba a vráti sa čo najviac do rúk občanov. A hlavne slušné a spravodlivé Slovensko.

Je úžasné vidieť, koľko je nás takých, čo chceme v našej krajine zmenu.

Miro Kollár

Takmer tridsať rokov sa usilujem pomôcť tomu, aby sme žili v lepšej, slušnejšej, spravodlivejšej krajine, meste, obci, férovejšej pre ľudí. Dobrá správa nielen z mojej komunálnej skúsenosti je – dá sa to. Dá sa opraviť obec, mesto, aj celá krajina. Dá sa ukázať ľuďom, že existujú aj skutočné cesty, ako sa mať lepšie, nie iba populistické sľuby a extrémistické strašenie imaginárnym nepriateľom. Treba na to dobrého lídra, šikovný tím ľudí s nespochybniteľným životným príbehom a jasnú predstavu, ako na to. A netreba sa báť.

Posledné štyri roky, ktoré som prežil ako primátor Hlohovca, boli síce tými najrýchlejšími a najhektickejšími, ale zároveň najzmysluplnejšími rokmi môjho života. Nie je nič napĺňajúcejšie, než keď máte dôveru ľudí meniť veci k lepšiemu, dobrý plán a okolo seba šikovných ľudí, s ktorými to dokážete robiť v reálnom čase.

Tento rok začínam druhú polovicu môjho života. Na rozdiel od generácie mojich rodičov som mal možnosť prežiť celú dospelosť v slobodnej krajine. Aj preto sa celý profesionálny aj osobný život snažím pracovať na tom, aby Slovensko bolo slušnou a spravodlivou krajinou. Ako analytik v neziskovom sektore som väčšinu času písal o tom, ako by mala byť krajina efektívne spravovaná. Ako predseda Rady Slovenskej televízie som sa snažil, aby Slovenská televízia bola moderným a korektným médiom verejnej služby, ktoré slúži pravde a všetkým občanom. Boli to však vždy len epizódy, po ktorých prišli iné garnitúry, ktoré si „ukradli“ Slovenskú televíziu pre seba a svoje politické záujmy.

Čosi podobné som zažil doma. Keď sme ako „obyčajní“ aktívni občania protestovali proti nelegálnemu spôsobu prevádzkovania skládky Vlčie hory pri Hlohovci, roky sme narážali na nezáujem príslušných orgánov štátu a ataky od dodnes oficiálne neznámych ľudí. Vtedy som definitívne pochopil, že ak chcem meniť veci naozaj, treba vojsť na politické ihrisko a uchádzať sa o mandát od ľudí, aby som im mohol slúžiť.

Preto sa pridávam tam, kde tieto predpoklady vidím. Budem sa v novej strane Andreja Kisku uchádzať o dôveru ľudí.

Tomáš Valášek

Diplomati vraj nemajú vstupovať do politiky. Ale niekedy príde čas, keď by ostať bokom bolo chybou.

Práve teraz je taký moment. Prebieha zápas o smerovanie našej krajiny. Nedá sa mi zboku prizerať na to, ako časť našich politikov ťahá Slovensko von z EÚ, od našich spojencov a von z NATO. Vraj tam nepatríme, vraj sme tam do počtu.

Nezmysel. Opakovane som osobne zažil, ako naši diplomati či vojaci úspešne obhájili naše záujmy vo svete. Keď vieme, čo chceme, keď nájdeme presvedčivý argument, a keď sme pripravení nielen hovoriť, ale podľa toho aj konať, tak nás pozorne počúvajú aj tie najväčšie štáty. Tvrdiť opak môžu len tí, ktorí neveria v  potenciál našej úžasnej krajiny a jej ľudí.

Nerobím si ilúzie ani o EÚ, ani NATO, ani o USA. Pohybujem sa v nich 25 rokov a zažil som ich v dobrom aj v zlom. Žiadna inštitúcia nie je taká dokonalá, aby sa nedala zlepšiť. Odpoveďou však nie je odmietnutie členstva — toho členstva, ktoré nám prinieslo prosperitu a stabilitu — v mene nejakých nezmyselných mostov na východ.

Chce to vysúkať si rukávy, povedať v čom majú tieto organizácie fungovať lepšie, vložiť do toho energiu a vieru v talent našich ľudí. EÚ a aliancia nie sú nejaké nehybné objekty. EÚ a NATO sme aj my. Čo s nimi bude ďalej, záleží aj na nás.

Ste pripravení vytvárať budúcnosť Slovenska a Európy? Andrej Kiska a naša strana áno.

Ďalších ľudí vám budeme predstavovať postupne.