Pôdohospodárstvo

Odborný garant: Marek Krempaský

POĽNOHOSPODÁRSTVO BUDÚCNOSTI: UDRŽATEĽNÉ A PRODUKTÍVNE

Nevyužitie agrárneho potenciálu Slovenska ako krajiny mierneho klimatického pásma je vzhľadom na celosvetový rast populácie a potreby zvýšenej produkcie potravín nielen nelogické a neekonomické, ale aj neekologické a nehumánne. Slovensko má všetky prírodné predpoklady na rozvoj konkurencieschopného poľnohospodárstva. Máme v rukách prírodné bohatstvo, ktoré pre ľahostajnosť doterajších vlád nebolo rozvíjané podľa jeho skutočných možností a hodnôt. Skôr by sme mohli hovoriť o plánovanom a riadenom úpadku poľnohospodárstva.

Slovensko po vstupe do EÚ akoby obetovalo svoje poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Rezignovali sme na rozvoj potravinovej bezpečnosti. Výrobu potravín sme ponechali na zahraničie, čo je aj jedným z hlavných dôvodov dvojakej kvality potravín v rámci EÚ. Premeškali sme dobu a nedržali krok s ostatnými európskymi štátmi v rozvoji poľnohospodárstva, lesníctva a potravinárstva. Výsledkom toho je, že Slovensko v roku 2018 zaznamenalo najhoršiu obchodnú bilanciu agropotravín vo svojej histórii, ktorá prekonala hodnotu 1,6 mld. eur.

Je najvyšší čas na úprimnú sebareflexiu a na reštart slovenského poľnohospodárstva. Zároveň si uvedomujeme, že tlak na prírodné zdroje bude čoraz väčší, preto našou úlohou je budovať poľnohospodárstvo budúcnosti, ktoré bude nielen konkurencieschopné, ale aj udržateľné. Poľnohospodárstvo, ktoré bude nielen produktívne, ale aj sociálne a environmentálne inkluzívne, číže ekologické a humánne.

Preto zvýšime štátnu podporu domáceho poľnohospodárstva o 100 mil. eur ročne v štruktúre podľa aktuálnej potreby – špeciálne na živočíšnu produkciu, na podporu pestovateľov špeciálnych plodín a spracovateľského priemyslu, na urýchlenie procesu pozemkových úprav a sceľovania pozemkov, na zvýšenie poistenia klimatických rizík, na podporu zamestnania mladých ľudí a mladých farmárov či na podporu propagácie slovenskej produkcie.

PRODUKTÍVNE A INKLUZÍVNE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní v SR je na úrovni 39 %, napriek schválenému akčnému plánu vlády SR zameranému na zvýšenie podielu na úroveň 80 %. Potravinová sebestačnosť SR je na úrovni necelých 40 %.  Hlavnou úlohou poľnohospodárskych podnikov by pritom malo byť zabezpečiť dostatok bezpečných potravín za dostupné ceny pre všetkých.

Pri tvorbe poľnohospodárskej politiky sa treba vyhnúť jednotvárnemu, až monokultúrnemu poľnohospodárstvu, ktoré síce môže byť veľmi produktívne, ale je environmentálne menej priaznivé. Na Slovensku až 40 % poľnohospodárskej výroby pozostáva z priemyselných plodín a obilnín, čo je viac ako 2,5 násobok priemeru EÚ. Na druhej strane príliš extenzívne farmárčenie nie je životaschopné z pohľadu finančnej udržateľnosti, produktivity a cenovej konkurencieschopnosti.

Podiel slovenského poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti a výkonnosti ekonomiky stále klesá. Výkonnosť slovenských fariem je hlboko pod ich potenciálom a zaostáva v zahraničnej konkurencieschopnosti. Slovenské farmy v prepočte na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy vyprodukovali v roku 2015 (v bežných cenách) hodnotu 1 075 eur, čo je najmenej z krajín V4 a približne 47 % priemeru EÚ. Na hektár poľnohospodárske pôdy v parite kúpnej sily sme v roku 2016 vyprodukovali 466 eur hrubej pridanej hodnoty, čo je 43 % priemeru európskych fariem.  Výsledkom je úzky produktový profil, chýbajúci spracovateľský priemysel, nízka adaptačná úroveň moderných technológií a absencia výskumno-vývojovej činnosti.

Podfinancovanie poľnohospodárstva bolo spôsobené aj faktom, že počas 15-ročnej konvergencie bolo naše poľnohospodárstvo cez priame platby financované hlboko pod priemerom EÚ. Znevýhodňovaním slovenských fariem v priamych platbách oproti priemeru EÚ sme prišli o viac ako 2 miliardy eur.

Slovenskí poľnohospodári sú odkázaní hlavne na to, čo sa im dostane z EÚ, pretože podpora z národného rozpočtu bola a je dlhodobo minimálna. To je to najväčšie strategické zlyhanie. Nakoľko je poľnohospodárstvo vo všetkých krajinách finančne podporované, je kľúčové navýšiť finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Rovnako kľúčové pre realizáciu obnovy Slovenského poľnohospodárstva bude hlavne rozsah a podmienky, ktoré sa podaria vyjednať pre Európske zdroje na ďalšie programovacie obdobie po roku 2020. V rokoch 2010 – 2016 bol priemer štátnej pomoci na hektár v SR 16 eur, priemer celej EÚ je 43 eur a krajín V3 49 eur. Podiel štátnych zdrojov bol v rokoch 2012 – 2016 v priemere iba zahanbujúcich 1,1 % z celkovej podpory.

Naším cieľom je, aby slovenské farmy mali rovnakú štartovaciu pozíciu a férové konkurenčné prostredie, v ktorom je rozhodujúci výkon a nie dotačné rozdiely.

  • #708 Zvýšime ročnú štátnu pomoc (ako sme uviedli vyššie, celkový ročný nárast podpory poľnohospodárstva bude 100 mil. eur).
  • #709 Pri zdrojoch EÚ treba trvať na urýchlení zvýšenia priamych platieb na plochu a na dobrovoľnosti zavedenia ich stropovania, resp. na možnosti pripočítania mzdových nákladov k dotačnému stropu.
  • #710 Dôležitým prvkom nastolenia spravodlivej súťaže je aj eliminácia nenotifikovaných podpôr v členských krajinách EÚ kvôli zamedzeniu skrytého dotovania farmárov jednej krajiny na úkor ostatných.

ŠTRUKTURÁLNA JEDNOTVÁRNOSŤ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY

Nízku motiváciu poľnohospodárov produkovať ovocie a zeleninu spôsobila vysoká atraktívnosť „základných“ plodín. Producenti špeciálnych plodín, napríklad ovocia a zeleniny, vkladajú do hektára 7- až 20-krát viac kapitálu a ľudskej práce ako pestovatelia jednoduchých plodín, ako sú pšenica, kukurica, slnečnica či repka.

Na zvyšovanie výkonnosti, zamestnanosti a pridanej hodnoty potrebujeme podporiť pestovanie špeciálnych plodín a budovať viac spracovateľských kapacít. Aktuálne podporné mechanizmy tieto odlišnosti dostatočne nezohľadňujú, čo je dôvodom úpadku týchto odvetví. Cieľom je preto podpora oblastí s vyššou pridanou hodnotou.

  • #711 Do poľnohospodárstva zavedieme prvky zásluhovosti. Viac podporíme aktívnych farmárov, teda podporíme produkciu namiesto nečinnosti.
  • #712 Podporíme pozitívnu dotačnú diskrimináciu zanedbaných oblastí špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby. Vyššie navrhované zvýšenie celkovej štátnej pomoci o 100 mil. eur ročne bude orientovane aj na podporu pestovania špeciálnych plodín a budovanie spracovateľského priemyslu.
  • #713 Navrhneme presun prostriedkov z priamych platieb do financovania investičných projektov, aby sa mohli vybudovať moderné chovateľské, pestovateľské a spracovateľské kapacity. Toto opatrenie bude tiež znižovať aj negatívne obchodné saldo a zahraničnú zadlženosť SR.
  • #714 Podporíme budovanie spracovateľských kapacít v poľnohospodárskej výrobe. Cieľom bude napríklad zvýšiť podiel slovenskej konzervárenskej produkcie na trhu z 27 % na 50 %. Má to pozitívne dôsledky aj na zamestnanosť – jeden pracovník v spracovateľskom priemysle viaže na svoje miesto osem pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe.

ROZDROBENOSŤ A PRÍSTUP K PÔDE

Na Slovensku dnes jednu parcelu vlastní 11,9 spoluvlastník a jeden vlastník v priemere vlastní 22,7 parciel. Táto rozdrobenosť neumožňuje normálne fungovanie trhu s pôdou a vytvára neistotu v právnych vzťahoch.

Poľnohospodárske subjekty si prenajímajú približne 91 % obhospodarovanej pôdy. Priemerná výška nájmu bola na úrovni 50 eur za hektár, pričom priemerná výška nájmu poľnohospodárskej pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF), ktorý spravuje 450-tis. hektárov ornej pôdy, bola 25 eur na hektár. Už len táto skutočnosť priamo vytvára korupčné prostredie pri prenajímaní pôdy zo strany SPF.

  • #715 V rámci celkového navýšenia podpory poľnohospodárstva o 100 mil. eur ročne zvýšime aj štátne výdavky na krytie nákladov pozemkových úprav. Tak sa urýchli proces sceľovania pozemkov. Časť prostriedkov na toto opatrenie by sa mohlo získať aj z transparentných tendrov za nájomné za pôdu v správe SPF.
  • #716 Otvoríme celospoločenskú diskusiu o dedičskom práve poľnohospodárskej pôdy, ktoré do budúcnosti vytvára tlak na neustále delenie pôdy.
  • #717 Otvoríme celospoločenskú diskusiu na tému urýchlenia vysporiadania všetkých reštitučných nárokov, dedičstiev s neznámymi vlastníkmi a predaja aspoň časti štátnej pôdy poľnohospodárom. Ak budú realizované transparentne a férovým spôsobom, uľahčia rozvoj slovenského poľnohospodárstva.
  • #718 Uskutočníme spravodlivé tendre na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na pozemky SPF po uplynutí platnosti predošlej zmluvy.
  • #719 Budeme dbať na to, aby každý, kto má prenajatú pôdu od štátu, mal splnené daňové povinnosti.

NEDOSTATOK PRACOVNEJ SILY

V poľnohospodárstve je v súčasnosti nedostatok pracovných síl. Nedostatok mladých kvalifikovaných odborníkov, či už stredoškolsky alebo vysokoškolsky vzdelaných, spôsobuje starnutie odvetvia.

Pre ilustráciu v roku 2018 sa na Slovensku vypestovalo 70-tisíc ton ovocia, pre nedostatok sezónnych pracovníkov však bolo možné obrať a následne spracovať len 50-tisíc ton ovocia. Na každých chýbajúcich 500 sezónnych pracovníkov je naviazané ohrozenie vyše 5 000 stálych pracovných miest, čo spôsobí ďalšie zníženie produkcie ovocia a zeleniny. Podobný stav máme aj v iných odvetviach prvovýroby.

  • #720 Umožníme dlhodobo nezamestnaným získať pracovné návyky a otvoriť im cestu pre dôstojnejší život. Vytvoríme program pre začlenenie dlhodobo nezamestnaných.
  • #721 Uľahčíme zamestnávanie ľudí zo zahraničia v období sezónnych prác a odstránime zbytočnú byrokraciu.
  • #722 Podporíme výchovu mladých poľnohospodárov už v štádiu náboru na učňovské školy a ich výchovu v spolupráci s podnikmi v praxi.

KLIMATICKÉ RIZIKÁ PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Extrémne výkyvy počasia sú čoraz častejšie. Suchá, extrémne zrážky v čase žatevných prác, jarné mrazy pri špeciálnych plodinách (sady a vinice), ale aj škody v dôsledku krupobitia, víchric, povodní a záplav treba riešiť systémovo, ako to robia vyspelé krajiny. Naším cieľom je vytvoriť systematický a zákonom garantovaný inštitucionálny rámec pre zmiernenie negatívnych dopadov klimatických zmien pre poľnohospodárov. 

  • #723 Vytvoríme Fond ťažko poistiteľných a komerčne nepoistiteľných rizík, ktorí obráti dnešný neistý ad hoc systém zmierňovania dopadov škôd a ktorý bude kryť komerčne nepoistiteľné, resp. ťažko poistiteľné klimatické riziká.
  • #724 Farmári dostanú vopred určenú sumu poistného plnenia v prípade, že nastanú podmienky poistnej udalosti.
  • #725 Fond bude riešiť nielen riziko sucha, ale aj mokra, jarných mrazov na ovocí a v budúcnosti aj ďalších rizík. Na tento účel bude potrebné s komerčnými poisťovňami spracovať Prílohu nepoistiteľných rizík a čiastočne poistiteľných rizík pre segmenty plodín a hospodárske zvieratá.
  • #726 Na financovanie takéhoto fondu je potrebné na začiatku definovať výšku poistnej sumy a poistného plnenia na jednotlivé typy poistenia a určiť pomer financovania. Základ zdrojov by mal vytvoriť štát, poľnohospodári a spolufinancovanie zo strany EÚ. Ďalším doplnkovým zdrojom by mali byť príspevky poisťovateľov v prípade ich spoluúčasti na tvorbe fondu.
  • #727 Vypracujeme komplexnú stratégiu zaistenia vodných zdrojov pre nasledujúce obdobie, pre situáciu nepriaznivého vývoja zmeny klímy a podporíme rekonštrukciu a rozvoj závlahových systémov, kde pretrvávajú vhodné podmienky pre poľnohospodársku produkciu.
  • #728 V oblasti welfare a technológií zadefinujeme špecifikáciu zmien v spôsoboch ustajnenia produkčných zvierat z pohľadu manažmentu zmiernenia tepelného stresu, aplikácie moderných technológií, výstavby nových ustajňovacích objektov, budovania energeticky sebestačných systémov a fariem; zmeny podporíme priamymi projektovými podporami

PROPAGÁCIA A DOSTUPNOSŤ DOMÁCICH VÝROBKOV

Slovenské poľnohospodárske podniky sú v porovnaní so svojimi západoeurópskymi konkurentmi značne podkapitalizované, na dôležitú produktovú propagáciu im už zdroje nezostávajú a nemôžu konkurovať v podpore predaja silným zahraničným výrobcom. Spotrebiteľské správanie má však obrovsky vplyv na domácu výrobu, zamestnanosť a ekológiu.

V sebestačnosti potravín sme klesli pod úroveň 40 %. V roku 2018 sme doviezli za pol miliardy eur ovocie a zeleninu, ktorú by sme vedeli dopestovať aj doma, mäso za 400 mil. a mliečne výrobky za 120 mil. eur. Pritom aj jedným z cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2021 – 2027 je „podporovať inteligentný, odolný a diverzifikovaný sektor poľnohospodárstva, ktorý je zárukou potravinovej bezpečnosti“.

  • #729 Štát sa bude podieľať na spolufinancovaní podpory propagácie slovenskej produkcie u zákazníkov. Zavedieme fungujúce značky kvality na slovenské potraviny, so špeciálnym prístupom ku produkcii a predaju slovenského vína.
  • #730 Podporíme vytváranie organizácii výrobcov a budeme motivovať producentov, aby vstupovali do fungujúcich odbytových združení.
  • #731 V partnerskom dialógu s obchodnými reťazcami budeme hľadať cestu k zvýšeniu podielu domácej produkcie.
  • #732 Podporíme vznik menších regionálnych obchodov a trhovísk, keďže až 80 % domácich potravín sa predáva cez veľké obchodné reťazce.

NEDOSTUPNOSŤ ÚVEROV PRE MLADÝCH A ZAČÍNAJÚCICH FARMÁROV

Poľnohospodárstvo potrebuje odomknúť podnikateľský potenciál. Úverová angažovanosť v sektore je len 1 mld. eur, treba vyriešiť vlastnícke pomery a rozbehnutie perspektívnych výrobných aktivít s dôrazom na export. Do poľnohospodárstva potrebujeme dostať nových šikovných ľudí a podporiť súčasných farmárov, ktorí majú potrebné nadšenie a aj podnikateľskú víziu. Projekty, ktoré sú podporené dotáciami sa však nakoniec často nerealizujú pre nedostatok dosiahnuteľných úverových zdrojov.

  • #733 Navrhneme posilniť súčasné finančné mechanizmy v existujúcich inštitúciách – Slovenská záručná a rozvojová banka, Slovenský investičný holding tak, aby sa zvýšila dosiahnuteľnosť úverových zdrojov pre mladých, začínajúcich a dlhodobých farmárov.
  • #734 Cieľom je znížiť bariéru nedostupnosti úverov pre výšku požadovaných vlastných zdrojov a predĺžiť ich poskytovanie na dlhšie obdobie, napríklad pri nákupe technológií a stavieb na 12 až 20 rokov a pri nákupe pôdy aj na 40 rokov.

NEFUNKČNÝ ŠTÁT: KTO TU JE PRE KOHO?

Povinností, ktoré poľnohospodári musia plniť v rámci byrokratickej záťaže je toľko, že poľnohospodárstvo sa niekedy stáva vedľajšou činnosťou. Neexistuje koncepčná predstava o rozvoji poľnohospodárstva a potravinárstva, k existujúcim a platným dokumentom sa ministerstvo nehlási a nechce vyvodiť dôsledky z ich neplnenia. Projektové opatrenia sa stali zdrojom korupcie, rýchleho a ľahkého zárobku pre určité skupiny, ktoré mali vplyv na čerpanie dotácií. Niektoré jednoduché administratívne procesy trvajú pre nečinnosť aj roky.

Naše riešenia: Fungujúce, komunikujúce a nápomocné štátne inštitúcie.

  • #735 Prehodnotíme rozsah kompetencií a organizácií v rezorte.
  • #736 V spolupráci s poľnohospodárskou verejnosťou a odborníkmi pripravíme koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorá bude vychádzať z reálneho stavu a bude realizovateľná.
  • #737 Realizujeme zásadnú personálnu obmenu na riadiacich postoch v organizáciách rezortu pôdohospodárstva.
  • #738 Eliminujeme klientelizmus a korupciu pri projektových opatreniach. Celý proces zelektronizujeme, zavedieme transparentné a objektívne kritériá bez subjektívneho hodnotenia na základe vlastného „úsudku“ hodnotiteľa.
  • #739 Umožníme verejnosti otvorený prístup k informáciám a k dialógu s poľnohospodárskou samosprávou.
  • #740 Vrátime pozemkovým úradom právomoc  aj povinnosť upravovať užívacie práva a riešiť sporovú agendu na prvom stupni (strany sporu o užívateľské práva predložia nájomné zmluvy a vlastníctvo v danom katastri a pozemkový úrad ako arbiter rozhodne o užívaní náhradných pozemkov, urobí tak maximálne jedenkrát ročne, na výzvu žiadateľa).

EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Zvyšovanie environmentálnych a klimatických ambícií poľnohospodárstva je prirodzenou požiadavkou vyspelých ekonomík. Poľnohospodárstvo by malo plniť aj ekologickú funkciu, spôsob využívania poľnohospodárskej pôdy a výroby má byť taký, aby umožnil udržanie reliéfu a charakteru krajiny, ochranu vodných zdrojov, ovzdušia i samotnej pôdy a chránených prírodných celkov.

V špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výrobe je priestor aj pre mladých a malých poľnohospodárov, ktorí dokážu na menšej ploche produkovať produkty s vyššou pridanou hodnotou a menšou ekologickou stopou. Práve pre nich vytvoríme priestor, aby mohli efektívne fungovať v udržateľnom, no zároveň aj produkčnom poľnohospodárstve. Zameriame sa aj na agroturistiku na lepšie využitie rozvojového potenciálu regiónov.

  • #741 Zvýšime podporu ekologických postupov pestovania s cieľom zachovania biodiverzity a bezpečnosti potravín – budovanie remízok, rôznorodá skladba pestovaných plodín atď.
  • #742 Podporíme využívanie obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárstve.
  • #743 Sprísnime kontrolu používania priemyselných hnojív s cieľom znížiť znečisťovanie vody a pôdy.
  • #744 Zvýšime ekologizácie a podporu precízneho poľnohospodárstva (čo napríklad v prípade zavlažovania prinesie veľké úspory vody), digitalizácie a automatizácie.
  • #745 Presadíme efektívne využívanie zdrojov a podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva (dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov, napríklad využívanie geotermálnej či slnečnej energie).
  • #746 Rozšírime využívanie moderných technológií v zmysle priemyselnej revolúcie 4.0.

ŽIVOČÍŠNA VÝROBA

Od roku 2007 dochádza v poľnohospodárstve k znižovaniu podielu živočíšnej výroby – z 53 % až na 40 %. V SR pokrýva produkcia hovädzieho mäsa 99,5 % domáceho dopytu, ale vyvezieme 79 % z neho a nedostatok následne riešime dovozom. Kritickým miestom je totiž spracovateľský priemysel, ktorý spracúva len necelú tretinu domácej produkcie, preto sme dlhodobo čistým importérom hovädzieho mäsa. Podobné je to s bravčovým mäsom, hydinou či mliekom a mliečnymi výrobkami, akurát tam ani produkčne nedosahujeme parametre domáceho dopytu. Problém s domácimi spracovateľskými kapacitami je podobný ako pri hovädzom mäse.

Vzhľadom na nepriaznivý súčasný stav živočíšnej výroby na Slovensku, ktorý možno hodnotiť ako kritický, sú potrebné okamžité opatrenia, ktoré umožnia rozvoj živočíšnej výroby a zároveň aj spracovateľského priemyslu.

  • #747 Aktívne podporíme existujúce poľnohospodárske podniky s cieľom udržať súčasných chovateľov vo všetkých oblastiach živočíšnej výroby so špecifickým akcentom na chovateľov hospodárskych zvierat, producentov mlieka v znevýhodnených oblastiach a umožníme vstup novým farmárom, pracovníkom a odborníkom do tejto oblasti poľnohospodárstva. V oblasti chovu dojníc a ošípaných sa ako progresívne do budúcnosti ukazujú intenzívne farmy, kde je zabezpečená, aj z hľadiska zavlečenia chorôb, maximálne možná miera bezpečnosti, produktivity a efektivity.
  • #748 Budeme sa zasadzovať a zavedieme národne programy podpôr do sektora chovu dojníc ako je napr. kontrola zlepšovania genetického potenciálu (kontrola úžitkovosti), zapojenie producentov a spracovateľov do režimu kvality mlieka, zlepšenie životných podmienok chovu ako je napájanie temperovanou vodou a opatrenia ku zníženiu tepelného stresu dojníc v letnom období, ako aj podprogramy na zníženie patogénnych mikroorganizmov v ustajňovacom prostredí.
  • #749 Vytvoríme vhodné podmienky pre malých a začínajúcich farmárov, ktorí by sa mohli, hlavne v znevýhodnených oblastiach, venovať chovu hovädzieho dobytka, oviec a kôz, či už na produkciu mäsa, napríklad v biokvalite, ale aj na produkciu mlieka a následne mliečnych výrobkov. Prínosom bude krajinotvorba, zamestnanosť na vidieku a diverzifikácia výroby.
  • #750 Upravíme legislatívny rámec na jednoduchšie vytváranie prevádzok spracovávajúcich vyprodukované mäso a mlieko.
  • #751 Vytvoríme podmienky na projektovú podporu spracovanie mäsa s cieľom zvýšiť objem jeho spracovania na Slovensku.
  • #752 Zintenzívnime podporu spracovateľského priemyslu v sektore mlieka tak, aby sa zabezpečilo jeho spracovanie na Slovensku a nemuselo sa vyvážať ako komodita.
  • #753 Zavedieme systémové opatrenia na podporu vertikálnej spolupráce – prvovýroba, spracovanie, predaj.

LESNÉ HOSPODÁRSTVO

Lesné hospodárstvo je poznačené dlhodobo sa zvyšujúcou ťažbou dreva nad únosnú mieru, ktorá ohrozuje jeho trvalú udržateľnosť, ale aj existenciu pracovných miest vo výrobe a službách, ktoré sú od lesov závislé. Dôsledkom je veľkoplošné odlesňovanie, ktoré spôsobuje zvýšenú eróziu, zvyšuje riziko lokálnych povodní a ohrozuje miestne zdroje vody. Klimatická zmena a s ňou súvisiace zvyšovanie náhodných ťažieb situáciu ešte zhoršuje. Hospodárenie v lesoch trpí aj na korupciu a parazitovanie na verejnom majetku. Z prostredia samotných lesníkov sa ozývajú hlasy volajúce po napravení systémových chýb a zlyhaní.

  • #754 Prírode blízke hospodárenie v lesoch sa stane základom lesníckej stratégie štátu vo všetkých hospodárskych lesoch. Prejdeme na lesné hospodárstvo, ktoré využíva predovšetkým prírodné procesy bez rozsiahlych holín, so zameraním sa na jednotlivé stromy alebo skupiny stromov, bez devastácie pôdy a vodných tokov v lese.
  • #755 Lesnícke subjekty ponesú zodpovednosť za prípadné škody, ku ktorým dôjde preukázateľne v dôsledku ich nesprávnych hospodárskych postupov v rozpore s prírode blízkym hospodárením.
  • #756 Vytvoríme funkčný mechanizmus podpory prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. Na prechod k prírode blízkemu hospodáreniu budú potrebné investície rádovo v desiatkach miliónoch eur, aby pri očakávaných znížených príjmoch z ťažby dreva bola v hospodárskych lesoch zabezpečená aj vodohospodárska, pôdoochranná, rekreačná a ďalšie funkcie lesa.
  • #757 Zrušíme osobitný odvod štátneho podniku Lesy SR do štátneho rozpočtu, ktorý  je v rozpore s významom lesa a jeho funkciami.
  • #758 Zmeníme legislatívu, aby bola vyvoditeľná zodpovednosť poľovníckych subjektov za všetky škody spôsobené zverou v poľovných revíroch. Zmyslom poľovníctva je dobrý stav lesa, a nie chov zveri ani trofeje. Základným cieľom poľovného hospodárenia musí byť zdravý les.
  • #759 Stransparentníme proces prideľovania poľovných revírov.
  • #760 Posilníme nezávislosť súčasných kontrolných orgánov a budeme dôsledne dbať na to, aby efektívne kontrolovali hospodárenie v lesoch v zmysle vyššie uvedených princípov.
  • #761 Zabezpečíme, aby sa vo verejnom obstarávaní prác v lesoch zohľadňovala okrem ceny aj kvalita prác. Obmedzíme niekoľkostupňové subdodávky, ktoré živia obchodníkov, no znižujú príjem živnostníkov a robotníkov.
  • #762 Legislatívnou úpravou obmedzíme možnosť manipulácie s cenami služieb a produktov dotknutých štátnych podnikov a do dozoru nad ich činnosťou, vrátane š.p. Lesy SR, zapojíme aj iné dotknuté subjekty (obce, štátna ochrana prírody, spracovatelia dreva a aj odborná a ochranárska verejnosť).
  • #763 Zavedieme program podpory pre producentov výrobkov z dreva s dôrazom na stolársku výrobu.

Aby vám nič neuniklo