Spravodlivosť

Chceme Slovensko ako spravodlivý štát pre každého, v ktorom sa ľudia cítia bezpečne a právo je efektívne vymáhané.

Chceme spravodlivé Slovensko

1. Základné východiská

V justícii, ako aj v ostatných oblastiach verejnej moci platí, že základom kvalitných služieb štátu pre občana sú ľudia, ktorí vo verejných inštitúciách pracujú. Základným východiskom programu justície je jednak zameranie sa na ľudí, ktorí v systéme sú, aby boli motivovaní v ňom zostať a plniť službu spoločnosti v súlade s hodnotami morálky, právneho štátu a demokracie. Na druhej strane je nevyhnutné dohliadnuť, aby do systému vstúpili len tí ľudia, ktorí takéto hodnoty vyznávajú a tí, ktorí ich nevyznávajú, boli z neho vytlačení. Uvedená premisa sa netýka len osoby sudcu, či prokurátora, ale všetkých právnických profesií vrátane členov ich tímov na jednotlivých úrovniach (vyšší súdny úradník, asistent, notársky koncipient a podobne), ako aj verejných inštitúcií, ktoré v rámci systému justície zohrávajú svoje osobitné roly, osobitne súdna rada, prokurátorská rada, komory právnických profesií, disciplinárne orgány. Musí byť každému jednoznačne zrejmé, že „privilégiá pre našich ľudí „už“ neplatia. Platí len zákon a nikto nebude chránený pred dôvodným stíhaním, či trestom. Kvalitní ľudia nielen z pohľadu svojej odbornosti, ale osobitne z pohľadu vyznávania svojich hodnôt musia mať dôveru, že sa majú šancu uchádzať o funkciu na súde, prokuratúre, či notárskom úrade, aj keď nie sú „naši.“ Toto východisko je osobitne dôležité pre vedenie inštitúcií. Nielen pre vedenie súdov, ale aj prokuratúry, vrátane disciplinárnych orgánov, aby to boli odborníci, morálne na vysokej úrovni, ktorí sú absolútne politicky slepí.

Druhým základným východiskom je hospodárnosť, vysoká hodnota verejnej služby za primerané peniaze. Aj v oblasti justície musí byť štát dobrým hospodárom a mať k tomu nastavený systém tak, aby vedel, čo je kritérium dobrého hospodára v tejto oblasti verejnej služby. Súčasne je dôležité, aby finančné zdroje boli aj v rámci justície spravodlivo rozdeľované a existovali primerané nástroje, ako efektívne zasiahnuť, ak sa finančné zdroje nadužívajú, či zneužívajú. Nevyhnutné sú k tomu presné údaje, ich zber, správna metodológia na ich vyhodnotenie.

Pre justíciu osobitne platí okrem kvality kritérium včasnosti poskytovaných služieb. Navrhované opatrenia v tejto oblasti majú vysokú prioritu. Vieme, že elektronizácia justície, ktorá dôsledne sleduje cieľ kvality a rýchlosti, môže byť pri tomto východisku významným nástrojom, ktorý vnesie súčasne transparentnosť do všetkých procesov. Včasnosť a elektronizácia sú tretím východiskom.

Štvrtým východiskom je pomenovanie zraniteľných osôb a vytvorenie funkčného systému ochrany a sociálnej siete v rámci justície, to znamená napríklad pri dieťati funkčný rodinný súd, pre sociálne slabých funkčné centrum právnej pomoci, pomoc obetiam trestných činov, dôsledné stíhanie páchateľov domáceho násilia.

Piatym východiskom je zaručenie férového procesu pri prijímaní nových pravidiel pre spoločnosť, to znamená zameranie sa na legislatívny proces a istoty súvisiace s pravidlami, ktoré sa menia, len ak je to nevyhnutné.

Šiestym východiskom sú samotné pravidlá a teda zameranie sa na hlavné kódexy upravujúce základné modely vyžadovaného správania sa od ľudí v spoločnosti, vyhodnotenie ich nastavenia a pripravenosť aj na zásadné zmeny.

Siedmym východiskom je zameranie pozornosti aj na restoratívnu justíciu a resocializáciu, pre niekoho azda nepopulárne opatrenia, pretože sa týkajú odsúdených. Považujeme za dôležité myslieť na to, ako účinne pracovať s odsúdenými, osobitne s mladistvými, ako účinne využívať alternatívne tresty, aby nedochádzalo k opakovaniu trestnej činnosti a tiež, aby netrpeli popri odsúdených aj neprimerane ich maloleté deti, ak k tomu existujú účinné opatrenia.

Ôsmym východiskom je spoločenské volanie po zmene na prokuratúre z pohľadu najmä jej transparentnosti, vyvodzovania zodpovednosti a kreácie jej hlavných predstaviteľov.

Predkladané opatrenia nie sú len pre jedno volebné obdobie, niektoré z nich ho naopak výrazne presahujú, avšak sú nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť zmeny v justícii, ktoré naša spoločnosť potrebuje.

Vieme, že najúčinnejším nástrojom v boji proti korupcii je transparentnosť a tento nástroj sa snažíme využívať naprieč všetkými oblasťami, ktoré ďalej nasledujú aj bez toho, aby sme to osobitne pomenovali.

2. Hlavné benefity (ciele nášho programu)

Naším základným cieľom je, aby justícia a prokuratúra pracovala pre blaho všetkých, nie pre „našich“, nie pre „oligarchov.“ Konkrétnymi cieľmi nami navrhovaných opatrení v oblasti spravodlivosti sú:

  • Hmotné zabezpečenie personálu na súde, pretože nielen sudca, ale aj jeho „ostatný“ kvalitný tím musí byť motivovaný „prísť“ a „ostať pracovať“ na súde.
  • Rýchle súdne konania, ktoré si vyžadujú reorganizáciu súdnej mapy na úrovni okresných aj krajských súdov azavedenie časových rámcov pre rozhodnutie vo veci.
  • Právna istota a predvídateľnosť rozhodovania súdov súvisí tiež sreorganizáciousúdnej mapy, ktorá zabezpečí, aby sudca mal možnosť venovať sa jednej hlavnej agende, napríklad len trestnej, len občianskej, len rodinnej,  len obchodnej agende alebo  len správnemu súdnictvu.
  • Elektronizácia justície, ktorá musí byť efektívne využívaná, ako nástroj pre ľahší prístup k súdu zo strany účastníka súdu, pre súd samotný a sudcu osobitne pri efektívnej práci so súdnym spisom a pri vyhodnotení dĺžky konania na súde.Ako aj pri efektívnom využívaní finančných prostriedkov v justícii za použitia overených metód, či už pre rozhodovanie o potrebnom počte sudcov, zložení personálu na súde, počte súdov, ako aj pri hodnotení samotnej dĺžky konania na súdoch.
  • Zradenie efektívnych systémov ochrany zraniteľných osôb, či už je to dieťa, sociálne slabý človek z finančných dôvodov, obeť trestných činov, obeť domáceho násilia osobitne, ale aj opatrovanec v psychiatrickom zariadení, či férový dlžník.
  • Obmedzenie neférových/nekalých postupov v legislatívnom procese.
  • Rekodifikácia občianskeho práva.
  • Účnnejšie pravidlá trestného práva.
  • Transparentná a odpolitizovaná prokuratúra.

3. Stručný popis súčasnej situácie celej justície

SÚDY POVAŽUJEME ZA ZÁKLADNÝ PILIER PRE VYMOŽITEĽNOSŤ PRÁVA.

Odborný personál  na súdoch je dlhodobo finančne podhodnotený, čo je aktuálne kľúčový problém aj v zabezpečení všetkých služieb, ktoré má justícia spoločnosti poskytovať. Skutočnosť, že máme súdy, na ktorých niet dostatok personálu, ktorý by zabezpečil riadne prijímanie, či odoslanie priebežnej pošty,  vrátane zasielania rozsudkov účastníkom konania, je alarmujúci stav. Finančné nedocenenie odborného, ako aj ostatného „pomocného“, ale nevyhnutného personálu pre prácu sudcu na súde je konštatované aj v správe Rady Európy, teda jej organickej komisie CEPEJ, zameranej na hodnotenie výkonnosti súdov v rámci Európy.

Kto je sudcom a kto bude sudcom. Kto je predsedom súdu a kto bude predsedom súdu. Kto je prokurátorom a kto bude prokurátorom, šéfom prokuratúry, špeciálnej prokuratúry. Kto je, bude notárom, exekútorom, advokátom…aké má odborné kvality a aké morálne hodnoty. Má k týmto profesiám každý rovnaký prístup? Sú brané na osobitný zreteľ morálne hodnoty uchádzačov? Vieme, že tomu tak stále nie je a vyvinieme maximálne úsilie, aby aj kritérium morálnych hodnôt uchádzačov o právnické profesie malo svoju váhu pri výbere a pri vyhodnocovaní ich práce. Súdna rada a Prokurátorská rada, ako aj príslušné komory nie sú pod dostatočným drobnohľadom pri vyhodnocovaní ich podielu na zvyšovaní úrovne právnických profesií aj z pohľadu dodržiavania etických noriem.

Vnímame nedostatky súvisiace s pridlhými konaniami na súdoch, kedy ľudia prestávajú veriť, že spravodlivosť existuje. Vieme, že spravodlivosť, ktorá prichádza neskoro, už spravodlivosťou prestáva byť.  Z pohľadu sudcu môže byť pritom zložité poskytnúť kvalitný a rýchly výkon, ak sa nemôže sústrediť na jednu hlavnú právnu agendu. Nie je výnimkou, že sudca rozhoduje v jednom období o veciach v diametrálne odlišných agendách, ako je napríklad trestné právo a rodinné právo, alebo správne súdnictvo a obchodná agenda.

Elektronizácia justície je na svojom začiatku a bojuje o svoje miesto v dnešnej modernej dobe, jej stav sa dá asi najlepšie opísať tak, že k nej má vyložene pozitívny vzťah skôr mladšia generácia. Výhody elektronizácie sú zatiaľ nedostatočne využité, či už z pohľadu súdov alebo účastníkov konania a verejnosť je súčasne zaťažovaná kauzami predražených zákaziek na zabezpečenie IT systémov  v rôznych oblastiach verejnej správy.

1. Rýchlosť a kvalita rozhodovania na súdoch. Osobitne opatrenia k odstráneniu prieťahov na súdoch, aby súdy rozhodovali v primeranom čase o jednotlivých veciach.

Zlá atmosféra na súdoch spôsobená netransparentným spôsobom hodnotenia práce na súdoch, ktorá súvisí v osobitnej miere s preťaženosťou, vyhorením ľudí, kde spadajú sudcovia, ale i ostatný personál. Na súdoch treba nastaviť jasné pravidlá, motivovať tých, ktorí odvádzajú kvalitné výkony a súčasne vyvodzovať zodpovednosť za pochybenia.

Sudcovia aj personál často vykonávajú prácu v tak rôznych témach, že zvýšenie rýchlosti vybavenia veci, osobitne vecí, ktoré sú komplikovanejšie a rozsiahlejšie, je nad ich ľudské sily.

Súdy potrebujú účinné opatrenia vedúce k zbaveniu sa starých tzv. reštančných vecí a smerujúce k zrýchleniu súdneho konania.

Existencia rôznych právnych názorov na vec je prirodzená, ale existencia rôznych rozhodnutí vyšších súdov, osobitne najvyššieho súdu, je neprijateľná pre právny štát. Na Slovensku nie je ojedinelé stretnúť sa s rôznou judikatúrou k tej istej právnej otázke, čo nie je len problém právnej istoty, ale je aj priestorom pre korupciu.

Čo je našim cieľom

Chceme ľuďom na súdoch umožniť kariérny rast, podľa možností rozpočtu v maximálnej možnej miere ich primerane finančne a najmä spravodlivo ohodnotiť, nastaviť transparentné hodnotenie výkonu  a kvality. Chceme umožniť sudcom, aby sa špecializovali.

Našim cieľom je tiež dotiahnutie transparentnosti výberového konania na sudcu smerom k dosahu na zvýšenie kvality pri ich výbere, súčasne prenos dôležitých a osvedčených prvkov z výberu sudcov aj na ostatné právnické profesie.

Dôslednosť pri vyvodzovaní subjektívnej zodpovednosti pre pochybenie predstaviteľov sudcov, ale i ostatných predstaviteľov právnických profesií musí byť pravidlo.

Osobitná pozornosť bude venovaná vyhodnoteniu práce hodnotiacich komisií, ktoré hodnotia kvalitu výkonu sudcu.

Reforma justície, ktorá súvisí so špecializáciou sudcov na hlavné agendy a zrevidovaním súdnej mapy je nevyhnutnosťou pre rýchlu a kvalitnú justíciu, sme pripravení ju realizovať.

Osobitnú pozornosť zameriame na opatrenia vedúce k zjednocovaniu judikatúry na súdoch a k osvete o ich výsledkoch.

Naše riešenia

  1. Zavedenie justičnej štátnej služby, pretože je nevyhnutnosťou, aby sme mali na súdoch dobrých súdnych úradníkov, ktorí sa nemenia. Musíme zaplatiť ľudí na súdoch a  vytvoriť im možnosť kariérneho rastu.
  2. Zavedenie nástrojov pre podporu uchádzačov o funkciu sudcu mimo justičného prostredia – napríklad cez osobitný inštitút prípravy, ktorý bude všetkým otvorený, avšak ku ktorému prístup bude možný len po úspešnom absolvovaní testu pripravenosti na prácu sudcu, ktorého súčasťou bude vyhodnotenie psychickej, ale aj hodnotovej pripravenosti uchádzača na prácu sudcu na základe vstupného pohovoru.
  3. Dotiahnuť transparentnosť výberového procesu celoplošne pre právnické profesie (sudcovia, prokurátori, notári, exekútori…advokáti primerane)– pre verejnosť nielen možnosť byť prítomný, ale mať aj záznam z ústneho konania.Stanoviť kritériá pre ústne konanie, osobitnepri vstupe do systému justície by malo byť v zásade vylučujúcim kritériom: patológia v psychologickom posudku, hodnotový postoj, ktorý je v rozpore so základnými demokratickými princípmi.
  4. Prirodzená veková obmena justičného stavu – zavedenie vekového cenzu po vyhodnotení so zapojením justičného prostredia s návrhom pre  všeobecné súdnictvo v rozmedzí od 65 – 70rokov, ústavný súd 70 rokov (potreba ústavnej zmeny).
  5. Dôsledné hodnotenie dĺžky konaní na súdoch – celoplošné zavedenie časových rámcov pre rozhodovanie v jednotlivých veciach (do kedy má skončiť aká vec), priebežné sledovanie po súdoch, agendách, sudcoch, ktoré budú verejné; predpokladáme plnú automatizáciu uvedeného pravidla.
  6. Prioritné vybavovanie reštančných vecí na okresných a krajských súdoch, pritom aj krajský súd musí zohľadniť,  nie kedy prišla vec na jeho súd, ale kedy prišla prvýkrát na súd, tento aspektje potrebné zohľadňovať v každej fáze konania.
  7. Dôsledné a férové vyvodzovanie subjektívnej zodpovednosti za prieťahy v konaní, podpora nástrojov pre obmedzenie dôvodov pre objektívne prieťahy v konaní.
  8. Zavedenie špecializácie sudcov pre hlavné agendy,s čím súvisí efektívna reorganizácia súdnej mapy na úrovni okresných aj krajských súdov.Podobne krajské súdy musia prejsť reorganizáciou, ktorej cieľom je špecializácia sudcov na hlavné agendy: civil, obchod, rodina, správne právo, trest a dôchodky, prípadne ešte pracovné právo. Vyhodnotenie a zohľadnenie pri nastavovaní špecializácie zmeny, súvisiacej s pripravovanou novelouObčianskehozákonníka, kde sa obchodnézáväzkové právo ide včleniť do občianskehopráva (záväzkovévzťahy budú upravené len v občianskomzákonníku). Zabezpečenieosobitnéhopostavenia pre súd zaoberajúci sa agendou Registra partnerov verejného sektora a exekučnou agendou.
  9. Vyhodnotenie nastavenia agendy súdov, či je tu ešte odôvodnený odklon určitej agendy zo súdov na iné subjekty. Podpora projektov, ktoré majú za cieľ prevenciu právnych sporov – osobitne mediáciu a osobitne v rodinných veciach.
  10. Vytvorenie lepších podmienok pre zjednocovaciu prax súdov s cieľom, aby o rovnakej veci rozhodovali rôzne súdy rovnako.
  11. Kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotenie výsledkov poslednej právnej úpravy k hodnoteniu sudcov, čo sa týka výkonu i kvality rozhodovania sudcov, získaných výsledkov z daného hodnotenia, z procesného auditu fungovania hodnotiacich komisií a v danej súvislosti prehodnotenie zmyslu činnosti revíznych komisií na súdoch s cieľom získať transparentný prehľad výkonu súdov aj sudcov.
  12. Zavedenie práva sudcu verejne odôvodniť svoje rozhodnutie, aj ak nie je konečné.

2. Najvyšší správny súd ako disciplinárny súd pre právnické profesie

Vyvodenie zodpovednosti osobitne voči sudcom, prokurátorom, notárom i exekútorom nie je účinné. Na Slovensku nemáme zjavne funkčné disciplinárne senáty, ktoré sú schopné bez pochybností nezávisle, rýchlo a spravodlivo rozhodnúť, ak sa sudca, či prokurátor spreneverí svojmu poslaniu. Na druhej strane sa disciplinárne senáty zneužívajú na šikanu voči tým sudcom, či prokurátorom, ktorí sú kvôli svojej „morálnej integrite“ nepohodlní. Riešením je vytvorenie novej inštitúcie, ktorá vykryje tento priestor a súčasne to bude súdna inštitúcia, ktorá na seba prevezme spory, v ktorých sa občan sporí so štátom v domnienke jeho spreneverenia sa svojmu poslaniu. Ide napríklad o daňové spory k výške pokuty, spory o dôchodok, spory so stavebným úradom, spory s komorami právnických profesií…to je správne súdnictvo. Ide o spory, kde je na jednej strane štát, ktorý sa sporí s občanom v súvislosti s výkonom služby, ktorú štát zabezpečuje. Dnes tieto spory rieši najmä krajský súd a potom najvyšší súd.

Už dlhodobo je medzi odbornými kruhmi diskutovaná potreba vytvorenia najvyššieho správneho súdu, ktorý by sa osobitne venoval tejto agende kvôli osobitostiam tejto agendy, aby daný súd poskytoval svoj výkon vo vyššej kvalite aj rýchlosti, ktorá je zásadne iná ako spor v rodinných veciach alebo spor v obchodných veciach. Osobitne však vyvstáva spoločenská potreba k vyvodeniu dôslednej a včasnej zodpovednosti voči predstaviteľom súdnej moci, prokuratúry, notárstva či exekúcie, ale aj ostatných právnických profesií, aby tí čo zlyhali, niesli zodpovednosť za svoje konanie.Inak sa Slovensko nevymaní z područia mafiánskych sietí, ktoré zamorujú justičné prostredie.Najvyšší správny súd by mohol byť tou inštitúciou, ktorá by dôsledne vykryla nedostatok vyvodzovania zodpovednosti voči právnickým profesiám.

Čo je našim cieľom

Základným cieľom je vytvorenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý bude aj disciplinárnym súdom pre právnické profesie.Súčasne mať pripravenú alternatívu „aspoň“ lepšej špecializácie správneho súdnictva.

Naše riešenia

  1. Cez špecializované senáty pre správne súdnictvo na krajskom súde, na vyššej úrovni buď kreácia Najvyššieho správneho súdu alebo „len“ dôslednejšie oddelenie správneho súdnictva pri vedení Najvyššieho súdu.
  2. V prípade vytvorenia Najvyššieho správneho súdu – vytvorenie nezávislého disciplinárneho súdu pre sudcov, prokurátorov, notárov, exekútorov, ale aj advokátov a iné právnické profesie. Najvyšší správny súd by mohol jednoznačne zabrániť aktuálnej situácii v disciplinárnych konaniach právnických profesií, osobitne pri prokuratúre, že „svoji súdia svojich“.
  3. V prípade vytvorenia Najvyššieho správneho súdu vyhodnotenie možností odbremenenia ústavného súdu.

3. Súdna rada, Ústavný súd, Justičná akadémia, vrátenie hodnôt do justície a ich ochrana.

Súdna rada je kľúčový orgán v justícii, v ktorom v aktuálnom zložení prevažujú sudcovia. Od neho záleží kto bude sudcom, kto bude v disciplinárnom senáte sudcu, kto bude v hodnotiacej komisii, či dôjde k preloženiu sudcu z jedného súdu na druhý súd. V jeho rukách sú aj stanoviská k etickým dilemám sudcov. Jeho aktuálne zloženie, ktoré predstavuje najmä sudcovská obec, ukazuje, že nastavenie jeho kreácie nie je správne, pretože sudcovia neboli dostatočne vnímaví na problémy, ktorým čelili. V kritických situáciách súdna rada často zlyhala, či vyhla sa dôsledným postojom, ktoré boli dôležité pre smerovanie justície. Napríklad pri predkladaní návrhov prezidentovi na odvolanie sudcov, ktorí prekročili hranicu 65 rokov rozhoduje bez predvídateľných kritérií, jedných navrhuje na odvolanie a iných nie. Podobne neexistujú žiadne predvídateľné kritériá pre rozhodovanie o dočasných prideleniach sudcu na vyšší súd, s čím v zásade následne súvisí vysoký predpoklad, že daný sudca bude na daný súd vybraný v následnom výberovom konaní.

Politizácia ústavného súdu pri doplnení chýbajúcich ústavných sudcov v poslednom období ukazuje, že nastavenie kreácie ústavného súdu je tiež zjavne nedostačujúce a nemá brzdy, ktoré by zabránili fakticky svojvoľnému a nezodpovednému postupu zo strany parlamentu. Poslancami ignorovaná skutočnosť, že ústavný súd nie je kompletný, navrhovanie kandidátov, ktorí zjavne nespĺňajú základné kritériá na ústavného sudcu a naopak nezvolenie kandidátov, ktorí sú jednoznačne právnickými autoritami spĺňajúcimi všetky kritériá ukazuje, že zmena právnej úpravy, ktorá si vyžaduje ústavnú zmenu, je nevyhnutná.

Nedostatok porozumenia k etickým dilemám, ktorým čelia predstavitelia právnických profesií, je obrovský u právnikov. Vôbec uvedomenie si, že je tu etický problém, by bol krok vpred, nájsť správne riešenie v etickej dileme je v nedohľadne u mnohých. Verejnosť je však citlivá na kauzy, pri ktorých sa táto necitlivosť, či neuvedomelosť prejavuje. Či už je to staršia kauza Bonano, či napríklad aktuálne verejne známe hrubo urážlivé výroky niektorých predstaviteľov súdnej moci. Vzdelávanie a scitlivovanie právnickej obce v tejto oblasti je zjavne nedostatočné a je nevyhnutné tomu venovať vysokú pozornosť.

Justičná akadémia ako základná vzdelávacia inštitúcia justície má základný nedostatok v efektívnom nastavení tém a cieľových skupín a v určení štandardov pre prednášajúcich ako právnické autority, ktoré sú spôsobilé nastaviť samotným sudcom zrkadlo aj v etických dilemách. Ďalej je nedostatok vo výskyte interaktívnych metód, ktoré sú skôr sporadické a v zásade možno očakávať prednáškové metódy.

Čo je našim cieľom

Nové nastavenie pravidiel pre kreáciu ústavného súdu a súdnej rady je nevyhnutnosť pre navrátenie hodnôt do justície a ochranu ústavnosti na Slovensku.

Rozumieť, čo sú etické dilemy v právnických profesiách a ako sa správne rozhodnúť, keď sa v nich sudca, prokurátor, notár, advokát, či predstaviteľ inej právnickej profesie ocitne, je kľúčové pre vrátenie morálnych hodnôt do justície. Cieľom je preto podpora vzdelávania v tejto téme naprieč všetkými vzdelávacími ustanovizňami od študenta právnickej fakulty, po predstaviteľa právnickej profesie.

Justičná akadémia by sa mala stať moderným miestom vzdelávania pre justíciu, ktoré zvyšuje kvalitu súdnictva aj v hodnotových otázkach a otvára aj nové témy pri zabezpečení prístupu k spravodlivosti.

Naše riešenia

  1. Reforma tvorby súdnej rady. Súdna rada je kľúčová pri určovaní cesty, ktorou sa justícia na Slovensku uberá. Jej členovia majú významné kompetencie v procese výberu sudcov, pri ich hodnotení, vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti i pri ukončení funkcie sudcu. Preto je potrebné zaviesť do jej tvorby princíp reprezentatívnosti a vyváženosti  – od ostatných zložiek moci budú menovaní len nesudcovia, sudcovia budú volení po krajoch (obe opatrenia ideálne na základe zmeny v ústave).
  2. Reforma ústavného súdu zameraná na jeho tvorbu s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj brzda proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie, aby nebola väčšina ústavných sudcov volená jednou politickou garnitúrou.
  3. Zaviesť nástroje, zbierať a podporovať správne riešenia etických dilem v právnických profesiách (etické komisie, vzdelávanie od právnických fakúlt).
  4. Viesť justičnú akadémiu k prehodnoteniu celej štruktúry vzdelávania vrátane kritérií na témy, prednášajúcich, metódy, cieľové skupiny s vedomím, že je potrebné dôsledne umožniť a otvárať diskusiu k otvoreným právnym otázkam, panely k otvoreným témam judikatúry. Simulované procesy pre začínajúcich sudcov sa musia stať bežnými metódami akadémie, využívať viac aj lokálne vzdelávanie – to znamená ísť za „cieľovou skupinou.“ V prípade potreby uvedené opatrenie realizovať cez zmenu právnej úpravy aj so zvážením zákazu opakovaného mandátu riaditeľa a zástupcu riaditeľa.

4. Opatrenia k modernizácii justície

K elektronizácii justície nie je vo všeobecnosti pozitívna spätná väzba, niektoré veci sa čiastočne podarili a pomohli, napríklad elektronické doručovanie z pohľadu časti právnickej obce je vnímaná veľmi pozitívne, je tu však stále významná časť, ktorá vníma jeho nedostatky. Stručne možno povedať k tejto téme, že je jednoznačne zrejmé, že potenciál elektronizácie je využitý len vo veľmi malej oblasti a justíciu čakajú ešte veľké zmeny, na ktoré ju treba dobre pripraviť softvérovo, technicky, vzdelanostne, osvetou na základe princípu „user friendly“ pre justíciu zvnútra aj zvonku, princípu „hodnota za peniaze“, princípu „komplexného riešenia“ pre justíciu ako celok a princípu „dlhodobá vízia“.

Čo je našim cieľom

Na jednej strane je potrebné vytvoriť vhodnejšie podmienky sudcovi a ostatným pracovníkom na súdoch v rámci využitia možností elektronizácie súdnictva a na druhej strane musíme umožniť účastníkom konania lepší prístup k spravodlivosti cez jednoduchšie podávanie návrhov na súd, najmä v elektronickej podobe, nahliadanie do spisu, platenie súdnych poplatkov, a pod.

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať nastaveniu architektúry zabezpečenia IT systému v rámci celej justície, či už sa to týka otázky zladenia celej architektúry z pohľadu softvérových riešení, ale aj z pohľadu zabezpečenia personálneho aparátu zodpovedného za IT. Je dôležité nájsť riešenie, ktoré bude nastavené pre víziu presahujúcu volebné obdobie, či dokonca volebné obdobia.

Naše riešenia

  1. Efektívne využívanie existujúcich nástrojov za účelom predvídateľnosti súdneho konania, jeho výsledkov, zjednodušenia konania či už pre sudcu, jeho personálny aparát, ale aj účastníkov konania vrátane ich právnych zástupcov.
  2. Pre začatie konania sú potrebné interaktívne návrhy – formuláre s prepojením na referenčné registre, teda korigované pri vypĺňaní, tieto by mali priamo „natekať“ do súdneho manažmentu.
  3. Vývoj súdneho konania by mal byť dostatočne čitateľný z elektronického náhľadu, či už pre personál na súde alebo pre účastníkov konania.
  4. Osobitné zameranie sa na  prácu v podateľni súdu  a infocentrá, jednak z pohľadu pracovníkov, ale aj účastníkov konania. Aby pracovník mal vhodné podmienky a účastník včas a čo najpresnejšiu informáciu.
  5. Efektívne využívanie elektronického doručovania písomností v súdnom konaní, vrátane trestného konania.
  6. Zavedenie formuláru pre rozhodnutie súdu – bude navádzať skôr k stručnému a jasne logickému zdôvodneniu rozhodnutia s navrhovaným počtom strán pre rozhodnutie podľa obtiažnosti veci.
  7. Zavedenie nových programov adotiahnutie starých projektov, ktoré uľahčia prácu a ušetria finančné prostriedky.Napríklad dotiahnutie projektu prepisu hovoreného slova („sudca hovorí a program píše“), či využívanie mobilných aplikácií pre účastníka konania. V rámci vyhľadávania judikátov, využitie nových priateľskejších vyhľadávačov.
  8. Zameranie na možné využívanie možností elektronizácie súvisiace s prevenciou pred súdnymi spormi, pomoc sudcom pri vyhotovovaní rozhodnutí – „robotické spracovanie rozhodnutia“.
  9. Prehodnotenie IT architektúry rezortu a zefektívnenie IKT infraštruktúry a fungovania IKT nástrojov v systéme súdnictva.Nevyhnutné je dôsledné vyhodnotenie oblastí informatizácie justície, pri ktorých sú potrební externí dodávatelia a naopak, čo všetko si vie zabezpečiť verejná správa samostatne sama pre seba – pre správu informatizácie justície.

5. Opatrenia k efektívnemu využívaniu financií na súdoch

Je zložité vyhodnotiť hospodárenie na jednotlivých súdoch spôsobom ich vzájomného porovnania, či sledovania, aké sú priemerné náklady na vybavenie veci, ktorá príde na súd. Nie sú k tomu určené štandardy, chýbajú k tomu dáta a chýba k tomu metodológia. V tejto súvislosti chýbajú jasné štandardy na výkon súdov v oblasti súdnictva, aj štandardy pre hospodárenie. V rámci medzinárodného projektu CEPEJ) vyvstali uvedené problémy ako jedni z hlavných výziev pre justíciu.

Čo je našim cieľom

Našim cieľom je zaviesť spravodlivosť a transparentnosť do hospodárenia súdov, s tým súvisiace štandardy, zber dát, metodológiu, aby súdy aj navzájom videli „ako na tom stoja“, čo môže byť zaujímavá informácia aj pre verejnosť. Výsledkom by mali byť zrozumiteľné informácie: ktorý súd má koľko ľudí, sudcov, koľko stoja „náklady na jednu vec – spis“, čo bude aj prevenčný nástroj pre nekalé, ba až korupčné správanie v tejto oblasti. Uvedené opatrenie je logicky prepojené s reorganizáciou súdnej mapy a špecializáciou sudcov na hlavné agendy, pretože tieto umožnia vytvoriť porovnateľné oddelenia.

Naše riešenia

  1. Dôsledný audit využívania financií na súdoch za účelom zavedenia modelu – koľko stojí štát vybavenie jednej veci na súde a jeho premietnutie do hodnotenia efektívneho riadenia súdu, zverejňovanie týchto údajov.Predpokladom tohto  modelu v podmienkach Slovenska sa javí najprv nastavenie systému váh prípadov (na základe medzinárodných skúseností – odporučenie od CEPEJ). Následne nastavenie modelu určovania počtu sudcov a zamestnancov súdu vo výkone a následne  model prerozdeľovania zdrojov, komplexné prepojenie na výpočet ceny prípadu.
  2. Maximálne možné odbremenenie predsedu súdu od administratívnej záťaže – presun na riaditeľa správy súdu.
  3. Zavedenie osobitného vzdelávania zameraného na manažovanie súdu, s ohľadom na pozíciu riaditeľa správy súdu a s ohľadom na pozíciu predsedu súdu.
  4. Zefektívnenie správy súdov – zaviesť model správy súdov založený na princípe „hodnota za peniaze“, vyhodnotenie, ktoré služby centralizovať v rámci obstarávania napr. akvizície, správu majetku.

6. Opatrenia k dostupnosti súdu

Súdy dnes nemajú fakticky žiadnu spätnú väzbu od verejnosti ku kvalite nimi poskytovaných služieb. Aj výkon súdnictva je potrebné v tomto kontexte považovať za verejnú službu štátu pre účastníkov konania. Súd, ktorý nedostáva spätnú väzbu, nemá možnosť sa dozvedieť o problémoch, ktoré ani nemusia byť zložité na vyriešenie, ale môžu byť osobitne špecifické, „len súd o nich nevie, preto ich nerieši.“ Môže to byť problém, že do infocentra sa často nedá dovolať, že verejné WC je nedostupné pre hendikepovaných, že sa ľudia nevedia orientovať v budove súdu, ale aj závažnejšie veci z pojednávania, že sudca javil známky vplyvu omamnej látky na pojednávaní, že sa správal nedôstojne a podobne.

Centrum právnej pomoci je štátna inštitúcia, ktorej základným poslaním je zabezpečenie poskytovania právnej pomoci tým, ktorí sú sociálne slabší a bez finančnej pomoci štátu by pre nich prístup k spravodlivosti bol neprimerane sťažený, či až nedostupný. Centrum právnej pomoci aktuálne realizuje kľúčový projekt pre svoj rozvoj vrátania vybudovania tzv. osvetového call centra, avšak súčasne čelí nespokojnosti ľudí s veľkou administráciou spojenou s preukazovaním príjmov na jednej strane a na druhej strane realite právnej úpravy, že centrum nepokrýva dostatočne skupinu, ktorá nemá na zaplatenie právnych služieb. Pretože kritérium príjmu je nastavené príliš nízko. Súčasne je centrum vystavené problémom hľadania advokátov, ktorých centrum osloví,aby boli určení na poskytovanie právnych služieb, keďže často advokáti odmietajú spoluprácu.

Čo je našim cieľom

Naším cieľom je umožniť súdu získať spätnú väzbu od verejnosti, zverejniť ju spolu s návrhmi na riešenie a v danej súvislosti poskytnúť súdu metodologickú podporu zo strany ministerstva.

Revízia zákona k centru právnej pomoci a súvisiacich predpisov k poskytovaniu jeho služieb s ohľadom na audit aktuálneho stavu potrieb spoločnosti a stav centra po realizovaní rozvojového projektu bude nevyhnutná pre zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre sociálne odkázaných klientov na jeho služby.

Naše riešenia

  1. Zavedenie povinného monitoringu na súdoch, pričom monitoring môže byť zameraný rôzne: ako je súd prispôsobený pre ľudí s postihnutím, ako zrozumiteľne a dôstojne prebieha pojednávanie, ako sa človek orientuje v budove súdu. Každý súdpodľa svojich možností bude realizovať každý rok monitoring so spokojnosťou s jeho službami, výsledky monitoringu budú zverejnené, predseda súdu bude povinný verejne informovať o opatreniach z daného monitoringu, súdy budú nabádané k spolupráci na monitoringu s právnickými fakultami aj mimovládnymi organizáciami, ministerstvo vytvorí pre súdy obsahovú aj technickú podporu pre automatizáciu pri vyhodnocovaní výsledkov monitoringu.
  2. Infocentrá súdov musia byť bezpodmienečne „user friendly“, nie ako to je v súčasnosti, keď sa na niektoré nedá dovolať, neodpovedajú na e-maily, ani nepotvrdzujú prijatie, „služby“ sa poskytujú tiež často neochotne, nekvalitne a neskoro.
  3. Súd musí byť prístupný pre každého – dotiahnutie projektov Centra právnej pomoci s call centrom (informovanie každého o možnostiach riešenia jeho sporu, rozšírenie pobočiek Centra právnej pomoci, informovanie o možnostiach riešenia sporu cez interaktívnu stránku centra).
  4. Maximálne využitie elektronizácie verejnej správy pri preukazovaní sociálnej situácie klientov Centra právnej pomoci.
  5. Revízia právnej úpravy k centru právnej pomoci, vrátane  vyhodnotenia spolupráce s advokátmi, aby bola pokrytá kritická skupina ľudí s nízkym príjmom, ktorá si nevie zabezpečiť prístup k spravodlivosti inak.

7. Opatrenia k vytvoreniu rodinných súdov– dieťa centrum pozornosti

Dlhé súdne konanie, v ktorom sa rodičia „naťahujú o dieťa“ nie je výnimočnou skutočnosťou, pričom dlhé neznamená mesiace, ale roky. Často sa jedná o situácie, kedy zverenie dieťaťa a styk s ním je realizovaný na základe neodkladného opatrenia, bez vypočutia dieťaťa a správneho vyhodnotenia dožadovaného uplatnenia neodkladného opatrenia. Sudca sa môže cítiť v uvedených prípadoch osamotene bez dostatočnej podpory a pod tlakom, aby rozhodol správne a načas, čo môže samo o sebe byť tiež príčinou toho, že odďaľuje rozhodnutie vo veci. Nie je výnimkou, že v rodinných veciach rozhoduje sudca, ktorý má rôzne právne agendy, ktoré sa vzájomne istým spôsobom vylučujú – napríklad trestnú agendu a rodinnoprávnu agendu – a môže prirodzene nevnímať zásadný rozdiel v situácii, kedy vypočúva dieťa a vedie rodinnoprávny spor a kedy vypočúva účastníkov v trestnom konaní a vedie trestnoprávnu vec.

Čo je našim cieľom

Všeobecne platí, že špecializácia sudcov na hlavné agendy má osobitný zmysel pre rýchlosť a kvalitu rozhodovania. Súčasne platí, že priestor na vytvorenie rodinných súdov tu môže byť z pohľadu personálneho aj technického s ohľadom aj na princíp „hodnoty za peniaze“, ak sa bude realizovať špecializácia na hlavné agendy celoplošne.

Potreba vytvorenia rodinných súdov, kde je dieťa je centrom rozhodovania, vychádza nielen zo skúseností zo zahraničia, ale aj z aktuálneho výsledku z pilotného projektu slovenských rodinných súdov v rámci spolupráce so CEPEJ, kde sú do rozhodovania súdu zapojení interdisciplinárne všetky osoby, ktorých sa dané rozhodovanie týka: sociálny pracovník, psychológ, prípadne mediátor, sudca, rodičia prípadne tiež advokáti účastníkov konania, pričom vypočutie dieťaťa je základný kľúč.

Naším cieľom je zabezpečiť, aby bol na súdoch vytvorený osobitný priestor pre rodinných sudcov a ich tím s ohľadom na ich špecializáciu a osobitné vedenie sporu a súčasne nielen sudcovi, ale aj jeho tímu zabezpečiť osobitné vzdelávanie s pozornosťou uplatňovania vhodných metód pri vypočúvaní dieťaťa.

Naše riešenia

  1. Prísne zavedenie špecializácie na rodinnoprávnu agendu.
  2. Zavedenie interdisciplinárnej spolupráce pri rozhodovaní o dieťati (overený model na projektových súdoch) – psychológ pri súde, sociálny pracovník, koordinátor na súde, sudca, prípadne mediátor, znalec.
  3. Zavedenie maximálne možného využitia mimosúdneho riešenia s pomocou mediátorov v rodinných sporoch, pritom nezavádzať mediáciu ako povinnosť.
  4. Do mesiaca prvé stretnutie s účastníkmi strán zo strany súdu.
  5. Zavedenie pravidla, že sudca musí dieťa osobne vypočuť, ak nie je osobitne odôvodnené, že to nie je vhodné s ohľadom na vek alebo osobitosti prípadu.K tomu vytvorenie osobitných podmienok na súde (tzv. detská izba).
  6. Zabezpečenie vzdelávania pre sudcu a jeho tím v rodinných veciach s osobitným zameraním na metodológiu vypočutia dieťaťa.

8. OCHRANA ZRANITEĽNÝCH OSÔB

Súdy priemerne ročne v približne 1000 prípadoch rozhodnú o obmedzení spôsobilosti na právne úkony pre duševnú poruchu ľudí. Zabezpečenie právnej ochrany týchto ľudí je nedostatočné z pohľadu ich procesných práv, kedy nie je výnimkou, že v samotnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázke obmedzenia spôsobilosti ľudí je osoba, ktorá je v konflikte záujmov, napríklad potenciálny dedič alebo osoba, ktorú navrhne budúci opatrovník a je teda s ním v silnom pozitívnom osobnom vzťahu. Časté sú prípady, kedy je zraniteľné postavenie staršieho človeka zneužité pri nakladaní s jeho majetkom spôsobom, ktorý nereflektuje jeho skutočné prianie.

Za zraniteľnú považujeme aj osobu, ktorá sa dostane do dlhovej špirály, čo nemusí byť len dôsledok vlastného pričinenia, ale aj dôsledok objektívnych skutočností (napríklad úmrtie partnera, vážna dlhodobá choroba, rozvod a splácanie privysokého úveru). Do poslednej reformy osobného bankrotu a exekučnej reformy nebola reálna možnosť pre týchto ľudí vymaniť sa z tejto situácie.

Čo je našim cieľom

Vnímame, že štát musí poskytnúť maximálnu podporu okrem detí aj ostatným zraniteľným osobám(obetiam trestného činu sa venujeme v ďalšej časti osobitne) a  zrealizovať opatrovnícku reformu, dotiahnuť osobné bankroty, či exekučnú reformu.

Naše riešenia

  1. Dotiahnuť reformu osobných bankrotov s cieľom dať účinne novú šancu férovým dlžníkom a obmedziťpriestor zneužitiu podvodníkom:
  2. Osobitná pozornosť na dohľad nad súdmi a centrom právnej pomoci pri agende s tým súvisiacej.
  3. Vyhodnotenie právnej úpravy a praxe s cieľom zamedziť zneužívaniu inštitútu osobného bankrotu pre nekalé praktiky podvodníkov, takisto treba sledovať a vyhodnotiť percento zlyhaných pôžičiek, ktoré Centrum právnej pomoci poskytuje dlžníkom pri osobnom bankrote.
  4. Prepojenie reformy s účinnými sociálnymi nástrojmi v prospech dlžníkov, ktoré budú prevenciou pre ich prípadný ďalší pád do dlžníckej siete, napríklad tréningy finančnej gramotnosti, pomoc pri hľadaní práce a podobne.
  5. Dotiahnuť reformu zastavených exekúcií, prehodnotiť vhodnosť exekučnej amnestie, aby bol splnený cieľ – dať ľuďom druhú šancu, účinne viesť exekučné konania a pripraviť k tomu v prípade potreby technicky a organizačne prostredie na príslušných súdoch.
  6. Zrealizovať opatrovnícku reformu prijatím novej právnej úpravy, ktorá bude znamenať pre  ľudí s hendikepom pre fyzické alebo mentálne poškodenie zdraviaochranu ich procesného, ale aj hmotného postavenia.Teda ochranu ich postavenia v predmetnom súdnom konaní, ale aj pri uzatváraní právnych úkonov pri nakladaní s ich majetkom. Pri tejto reforme bude venovaná osobitná pozornosť téme ochrany majetku, rozhodovania (aj preventívneho) o liečbe, rozhodovania pri nedobrovoľnom umiestňovaní do zdravotníckych či iných zariadení.

9. Trestná politika štátu a ochrana obetí trestných činov

Spoločnosť vníma trestnú politiku štátu hlavne cez verejne známe kauzy týkajúce sa rozkrádania štátneho majetku, mafiánskych prepojení so štátom, cez hrubú násilnú trestnú činnosť, cez činnosť, ktorá je osobitne spojená s dôstojnosťou žien, či domácim násilím, ale aj cez dopravné nehody, kedy zomrie „pre bezohľadnosť“ človek. Početnosť takto verejne známych káuz je veľká a ukazuje, že trestná politika štátu má v predmetných oblastiach medzery.

Osobitné miesto v trestnej politike štátu majú obete trestných činov, ktoré musia „prekonať“ celé trestné konanie a následne sú často „nútené“ sa osobitne domáhať náhrady ujmy, ktorá im bola trestnou činnosťou spôsobená.

Obete domáceho násilia sú osobitne stále témou dostatočne nefungujúceho systému justície a z verejne známych káuz vyplýva, že stále nie je zriedkavým javom, že obeť domáceho násilia nie je pochopená políciou ani prokuratúrou, a teda nemá možnosť, ako sa efektívne brániť.

Boj proti korupcii a trestnoprávny postih má priamu súvislosť. Na Slovensku nie je stále vykrytý trestnoprávne postih pre tzv. „prikrmovanie“ štátnych úradníkov.

Trestná politika štátu je aj o ukladaní trestov, ktoré dnes v prevažnej miere funguje automatizovaným spôsobom, buď trest odňatia slobody alebo podmienka. V spojení s neprimeraným nastavením trestných sadzieb výsledkom je mnohokrát skutočnosť, že v prípadoch drobných krádeží (parfém v obchode) nasledujúcich za sebou, je človek v podmienke výkonu trestu odňatia slobody, následne v riadnom výkone, pretože sa neosvedčil v skúšobnej dobe. V prípadoch, kedy je namieste použiť domáce väzenie, súdy ho dostatočne nevyužívajú.

Význam probačnej služby pri ukladaní trestov zatiaľ na Slovensku nie je pochopený. Probácia znamená dohľad nad odsúdeným, ktorý je na slobode, napríklad v podmienke alebo vo výkone domáceho väzenia a umožňuje probačnému úradníkovi pristupovať k odsúdenému individuálne  a pozitívne ovplyvňovať účinnosť trestného postihu.

Osobitnou témou sú podmienky odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že na Slovensku nemáme detenčný ústav, teda zariadenie, osobitne pre páchateľov trestnej násilnej činnosti, ktorí nemôžu byť stíhaní pre svoje duševné postihnutie, je našou medzinárodnou hanbou. Na Slovensku chýba pravidelný monitoring dodržiavania práv odsúdených, projekty spojené s prácou s odsúdenými je potrebné rozšíriť a osobitne sa pritom zamerať na mladistvých, odsúdených, ktorí sú rodičmi maloletých detí a matky maloletých detí.

Čo je našim cieľom

Naším cieľom je maximálne zúžiť priestor pre obštrukcie páchateľov trestnej činnosti v trestnom konaní, súčasne zaviesť účinné mechanizmy pre postih ich majetku spojený s trestnou činnosťou.

Osobitne sa zameriame na ochranu obetí trestných činov, zavedenie do praxe účinného modelu ochrany ich práv v trestnom konaní vrátane otázky náhrady ich nemajetkovej ujmy.

Pre ochranu obetí domáceho násilia chceme priniesť nový prvok do nášho práva, aby bol možný trestný postih páchateľa, ak polícia a prokuratúra zlyhá.

Pre boj proti korupcii chceme zaviesť nový trestný čin podľa rakúskeho modelu, ktorý sa v Rakúsku osvedčuje.

Sme pripravení na zásadne reformný krok pri zavádzaní alternatívnych trestov a uznaní významu probačnej služby  a individualizovania trestu (restoratívna justícia) v prepojení s prehodnotením nastavenia trestných sadzieb podľa princípu „na slabých nech sme slabí a na silných nech sme silní“.

Naše riešenia

  1. Prijatie novely Trestného poriadku, ktorá sa dôslednevysporiada s obštrukciami obžalovaných v trestnom konaní, ktoré vyvstali z praxe vrátane možnosti povinného zavedenia elektronického doručovania aj v trestnom konaní, a ktorá sa tiež vysporiada s aktuálnym nastavením konania pre účinný postih násilností na športových podujatiach.
  2. Dotiahnutie reformy pomoci obetiam trestných činov, aby osobitne prístup k právnej a psychologickej pomoci bol pre ne reálne a včas dostupný v kvalifikovanej podobe, vrátane vyhodnotenia modelu, že jedným zo subjektov poskytujúcich právnu pomoc poškodeným v trestných veciach je aj Centrum právnej pomoci.
  3. Hľadanie východísk z opakovanej viktimizácie pri domáhaní sa náhrady nemajetkovej ujmy a vyhodnotenie variantu zavedenia odškodňovacej povinnosti štátu s možnosťou regresného vymáhania od právoplatne odsúdených páchateľov.
  4. Posilnenie nástrojov pre ochranu poškodených v trestnom konaní, ak zlyháva vo svojej úlohe štát ako obhajca záujmov štátu, teda orgánu, ktorý by mal postihovať trestné konanie páchateľov.
  5. Po dôslednom vyhodnotení prínosov zavedenie inštitútu obžaloby vo verejnom záujme pre trestný čin domáceho násilia. Pre tento trestný činby bola možnosť, aby sa dostala vec na súd aj bez pričinenia polície a prokuratúry.
  6. Vymedzenie postavenia verejného ochrancu práv v trestnom konaní, v ktorom sa vyšetruje podozrenie z násilnej trestnej činnosti páchanej ozbrojenými zložkami štátu.
  7. Vyhodnotenie a sfunkčnenie laického prvku (tzv. prísediaci pri sudcovi) pri rozhodovaní v trestných veciach.
  8. Prijatie právnej úpravy a implementácia k zaisteniu majetku, popri ktorom bude po dôslednej odbornej a medzirezortnej diskusii navrhnutý model efektívneho moderného odnímania ziskov z trestnej činnosti, ktorý v sebe zahŕňa: vyhľadávanie majetku získaného trestnou činnosťou, efektívne zaisťovanie, účelové prevody majetku, odporovateľnosť a podobne.
  9. Prijatie právnej úpravy k trestnému činu v boji proti korupcii za tzv. „prikrmovanie“ pri  prijímaní malých darov, ktoré môžu byť rádovo jednotlivo menšie, ale v ročnom súhrne prevyšujú vyššiu čiastku podľa rakúskeho modelu. Jedná sa o stíhanie „nenápadného ovplyvňovania“ najmä úradníkov, ktoré v konečnom dôsledku môže mať dosah na významné rozhodnutie o verejnej zákazke.Trestný čin by v takom prípade páchal úradník aj osoba, ktorá ho ovplyvňuje.
  10. Jednoznačná podpora probačnejslužbypri presadzovaní alternatívnych trestov v rámci filozofie restoratívnej justície s osobitným zameraním na odsúdených mladistvých.
  11. Podpora pre reálne zabezpečenie tzv. „intervenčných programov“, v zákone (trestný zákonník) definovaných ako výchovný program osobitne pre boj proti extrémizmu, ale aj ostatné oblasti (napr. drogy, násilné správanie).
  12. Realizácia všetkých potrebných krokov k zriadeniu detenčného ústavu.
  13. Zavedenie pravidelného monitoringu dodržiavania práv odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody verejným ochrancom práv v súlade s medzinárodnými štandardami.
  14. Podpora osobitných projektov pre odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, ktorí majú maloleté deti, pre mladistvých odsúdených, ako aj realizácia potrebných krokov pre vytvorenie možnosti výkonu trestu pre matky s deťmi, ak je to vhodné pre dieťa, ďalej podpora výchovných programov,  osobitne pre prevenciu pred extrémizmom.

4. Prokuratúra

Prokuratúra sa dnes nevie vyviniť z toho, že mnohé politické kauzy sa nevyšetrili, že sa nevyvodila trestná zodpovednosť u určitej privilegovanej skupiny v duchu „skutok sa nestal“ resp. „náš človek“. Prokuratúra čelí kauzám, z ktorých vyplývajú vzájomné užšie prepojenia medzi jej predstaviteľmi a pochybnými osobami, ktoré sú obvinené zo závažnej trestnej činnosti, vrátane vraždy mladého novinára a jeho priateľky.

Prokuratúra zohráva kľúčovú rolu pri vyšetrovaní trestných činov, teda pri objasňovaní, či sa trestný čin stal a zásadne ovplyvňuje, či sa vo vyšetrovaní bude pokračovať a ako, či daná osoba bude vyšetrovaná na slobode alebo jej bude navrhnutá väzba. Rola prokurátora  je následne kľúčová pri preukazovaní viny na súde. Prokurátor v konaní pred súdom obhajuje záujmy štátu ako štátny žalobca proti obžalovanému z trestnej činnosti.

Vrcholným predstaviteľom prokuratúry je generálny prokurátor, ďalej kľúčovým predstaviteľom je špeciálny prokurátor, ktorý je na čele Úradu špeciálnej prokuratúry. Návrhy kandidátov na generálneho prokurátora dnes môžu podať len poslanci parlamentu. Následne na základe návrhu parlamentu prezident vymenúva generálneho prokurátora. V prípade špeciálneho prokurátora ide o voľbu parlamentu na základe návrhu generálneho prokurátora. Pri obsadzovaní pozícií ďalších prokurátorov na úrade špeciálnej prokuratúry, ktorý je kľúčový pri stíhaní korupcie a organizovanej závažnej trestnej činnosti, má dôležitú rolu tzv. rada prokurátorov, ktorej členmi sú len prokurátori. Táto rada má vôbec dôležitú rolu pri výbere prokurátorov, ktorý je postavený na pravidle, že „prokurátor si vyberá prokurátora“.

Čo je našim cieľom

Prinavrátenie dôvery prokuratúre cez kľúčové legislatívne zmeny zamerané na posilnenie nástrojov zamedzujúcich politické zasahovanie, konkrétne na otvorenejšiu voľbu jej vrcholných predstaviteľov (transparentný a rozšírený výber), transparentný vstup do systému prokuratúry (výber prokurátora, čakateľa, asistenta), efektívny mechanizmus vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti, pričom osobitné zameranie bude na radu prokurátorov a vyhodnotenie jej nastavenia, resp. prehodnotenia, aby jej členmi neboli len prokurátori.

Naše riešenia

  1. Transparentný a rozšírený výber čelných predstaviteľov prokuratúry (generálny prokurátor a špeciálny prokurátor), ktorý bude zahŕňať rozšírenie okruhu osôb, ktoré ich navrhujú, verejné vypočutie, prehodnotenie podkladov k verejnému vypočutiu vrátane požiadavky motivačného listu.
  2. Zavedenie nástrojov transparentnosti do výberového konania prokurátorov po vzore výberu sudcov (zavedenie tiež audiozáznamu, primerane kopírovanie nových zmien vo výbere sudcov podľa tohto programu: zameranie na hodnotové postoje uchádzačov, vysporiadanie sa s negatívnymi psychologickými posudkami).Osobitne s ohľadom na potrebu prelomenia aktuálneho postavenia rady prokurátorov, ktorá je zložená len z prokurátorov a prelomenia pravidla, že „prokurátor si vyberá prokurátora.“
  3. Zavedenie nástrojov transparentnosti do výberového konania čakateľov a asistentov prokuratúry po vzore výberu vyšších súdnych úradníkov.
  4. Zavedenie ročných výkazov prokurátorov a ich zverejňovanie po vzore sudcov.
  5. Buď zriadenie Najvyššieho správneho súdu ako disciplinárneho súdu, alebo zavedenie nástrojov transparentnosti do procesu konania, ako aj orgánov kompetentných vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť vrátane rozšírenia o osoby mimo prokurátorského prostredia.
  6. V prípade zriadenia Najvyššieho správneho súdu vyhodnotenie presunu kompetencií v netrestnej oblasti z prokuratúry na Najvyšší správny súd.
  7. Otvorenie Rady prokurátorov členom mimo prokurátorskej obce.
  8. Dôsledné dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov a v tejto súvislosti prehodnotenie právnej úpravy v ustanovení § 363 Trestného poriadku, aby generálny prokurátor „nemohol hatiť“ stíhanie vedené nižším prokurátorom.
  9. Zavedenie náhodného prideľovania veci prokurátorom podľa vzoru náhodného prideľovania veci sudcom.
  10. Otvorenie širšej odbornej diskusie k téme „Prokuratúra na Slovensku a jej ďalšie smerovanie“ vs. štátne zastupiteľstvo v Českej republike.

5. Hlavné kódexy a legislatívny proces ako základ právnej istoty v spoločnosti.

Dlhodobá rozdrobenosť inštitútov občianskeho práva, nekonzistentnosť jeho právnej úpravy, dvojkoľajnosť osobitne vo veciach záväzkových vzťahov v súčasnom obchodnom zákonníku a občianskom zákonníku, je veľkým priestorom pre právnu neistotu, keďže je miestami zložité vyznať sa aj pre právnika, čo vlastne platí.

Nové procesné pravidlá v netrestnej oblasti platia od 1. júla 2016. Na základe ich uplatňovania z praxe sa ukazuje nevyhnutná potreba ich novelizácie. Nastavenie trestného zákonníka ukazuje, že trestné sankcie nezohľadňujú dostatočne aktuálne spoločenské nastavenie hodnôt, keďže sa javí, že „na slabých sme silní a na silných sme slabí.“

Trestné kódexy si vyžadujú dôsledné vyhodnotenie, platia od 1. januára 2006, teda 13 rokov. Nové pravidlá procesu aj pravidlá trestov a výšky trestov je načase vyhodnotiť z hľadiska ich prínosov a v prípade spoločenskej potreby ich zrevidovať. Je potrebné dôsledné vysporiadanie sa napríklad s otázkami unesenia dôkazného bremena, s princípmi procesu (či je dôsledne kontradiktórny), či s dôkazmi, ktoré môžu byť poznačené nezákonnosťou.

Sme svedkami noviel zákonov v parlamente, kedy sa často mení zákon, ktorý ešte ani nenadobudol platnosť, či účinnosť. Sme svedkami noviel zákonov, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť len pár mesiacov „dozadu“. Takýto trend nebezpečne prispieva k neprehľadnosti právnej úpravy a k tým spojenej právnej neistote.

Nemožnosť napadnúť protiústavnosť zákona priamo s ústavnou sťažnosťou na ústavnom súde, ako je tomu napríklad v Českej republike je zužovaním možností na skvalitnenie legislatívy, ale často aj zábranou napraviť zásah do základných práv a slobôd spôsobený protiústavnosťou zákona.

Čo je našim cieľom

Urobíme dôsledne významný krok k dlhodobo očakávanému prijatiu občianskeho zákonníka, ktoré predpokladá v prvom rade dôslednú participatívnu diskusiu o základných právnych inštitútoch nového občianskeho zákonníka s výsledkom základnej spoločenskej zhody.

Zanalyzujeme nové pravidlá súdneho procesu v netrestnej oblasti a vykonáme potrebnú novelizáciu.

Trestné kódexy máme ambíciu nielen analyzovať, ale aj vyhodnotiť analýzu a navrhnúť na základe jej výsledkov potrebné zmeny. Sme pripravení aj na dôsledné prehodnotenie trestných sadzieb, aby skutočne zohľadňovali závažnosť trestnej činnosti a na silných sme boli silní a na slabých sme mali tiež primerané sankcie.

Na legislatívnej práci týkajúcej sa kódexov budeme vždy pracovať participatívne so zapojením všetkých relevantných aktérov.

Chceme, aby diskusia o zmenách pravidiel v spoločnosti(legislatívny proces) naozaj prebiehala, pretože veríme, že poctivá diskusia prináša kvalitatívne vždy vyššiu hodnotu vo svojom výsledku a je zárukou demokratického usporiadania spoločnosti.

V rámci reformy ústavného súdu rozšírime právomoc ústavného súdu o možnosť napadnúť protiústavnosť zákonov s podaním ústavnej sťažnosti v prípade zásahu do základných práv a slobôd pre každého. Človeku tak dáme zásadnú možnosť pre svoju ochranu proti štátu, ak štát by bol pasívny.

Naše riešenia

  1. Návrh nového občianskeho zákonníka po dôslednej participatívnej diskusii o jeho základných právnych inštitútoch s výsledkom základnej spoločenskej zhody.
  2. Vyhodnotenie prijatých procesných pravidiel pre súdne konanie v netrestných veciach s konkrétnym návrhom na legislatívne zmeny.
  3. Komplexné vyhodnotenie trestného zákonníka aj trestných procesných pravidiel, podľa možností aj s konkrétnym návrhom na legislatívne zmeny.
  4. Zavedenie pravidla zákazu novely zákona do jedného roka od poslednej novely zákona s osobitne vymedzenými výnimkami.
  5. Zavedenie testu nevyhnutnosti zmeny právnej úpravy, v ktorom sa predkladateľ vysporiada s nevyhnutnosťou zmeny, osobitne ak ide o zmenu právnej úpravy do jedného roka od účinnosti poslednej zmeny.
  6. Zváženie rozšírenia právomoci ústavného súdu preskúmavať pri súlade ústavnosti právnych predpisov aj legislatívny proces, osobitne prílepky k zákonom.
  7. Rozšírenie právomoci ústavného súdu o posúdenie nesúladu zákonov s ústavou spolu s podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd.

6. Ochrana verejného záujmu v sporoch so štátom – Zriadenie úradu právnych služieb.

V súvislosti s poskytovaním právnych služieb štátu sú dlhodobo predmetom verejnej diskusie viaceré zmluvy medzi advokátom a štátom kvôli neprimeranej výške odmien resp. nejasnostiam, ako sa odmena počíta a aké služby boli naozaj poskytnuté. Na základe analýzy Inštitútu SGI v roku 2015 štát v období od roku 2011 do roku 2014 zaplatil advokátom viac ako 30 miliónov EUR za právne služby.

Kontrola hospodárnosti, ktorá súvisí s týmito odmenami advokátov za právne služby štátu je veľmi náročná z pohľadu verejnosti. Na jednej strane je strategický záujem štátu nezverejňovať stratégiu riešenia právnych sporov, či zodpovedania otvorených právnych otázok, na druhej strane sa potom verejnosť nedozvie, či poskytované právne služby sú naozaj poskytované v takom rozsahu a kvalite, že za takú cenu stoja.

Zastupovanie záujmov štátu je aktuálne realizované buď vlastnými kapacitami alebo na základe zmlúv s advokátmi. V prípade zastupovania zamestnancami štátnych organizácií je toto zastupovanie je roztrieštené na jednotlivých rezortoch verejnej správy, čím trpí nákladovosť, ale aj odbornosť, miestami tiež nedostatočná vzájomná koordinácia pri súvisiacich sporoch.

Návrh pravidiel, ktorými by sa pre štát upravili transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich odmeňovania, bol prijatý vládou v roku 2018 a jeho implementáciu bude potrebné vyhodnotiť.

Kam sa chceme dostať

Našim záujmom je, aby štát hospodáril transparentne a efektívne aj v tejto oblasti. Preto vyhodnotíme uplatňovanie pravidiel, ktorými sa pre štátne orgány upravili transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania.

Z hľadiska dlhodobej vízie budeme podporovať zriadenie úradu právnych služieb, ktorý na seba prevezme inštitucionálne zastupovanie záujmov štátu v právnych sporoch. Rozsah sporov proti štátu je takých rozmerov, že obsiahne vytvorenie úradu, ktorý bude fakticky jednou „profesionálnou advokátskou kanceláriou štátu“ s možnosťou kariérneho rastu pre právnikov, ktorí sa rozhodnú zastupovať verejný záujem v mene štátu. Súčasne tým vo veľkej miere odpadne častá dilema orgánov verejnej správy, či je na mieste „zapojenie“ advokáta, na základe akého výberu a za akých zmluvných podmienok. Pre spoluprácu s advokátmi (vrátane podmienok a výberu) bude potrebné aj v takomto prípade určiť štandardy.

Naše riešenia

  1. Vyhodnotenie prijatých pravidiel, ktorými sa pre štát upravili transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich odmeňovania.
  2. Zriadenie Úradu právnych služieb.

7. OPATRENIA – PRVÝCH 100 DNÍ

  1. Návrh zákona o justičnej štátnej službe.
  2. Návrh zákona o príprave na kandidátov na funkciu sudcu.
  3. Návrh novely zákona o sudcoch k výberovému procesu sudcov.
  4. Zavedenie opatrenia k prioritnému vybavovaniu reštančných vecí.
  5. Časové rámce na pilotných súdoch.
  6. Časový harmonogram opatrení pre modernú justíciu – opatrenia k elektronizácii justície.
  7. Časový harmonogram opatrení k efektívnemu využívaniu financií.
  8. Vyhodnotenie pilotného projektu rodinných súdov a časový harmonogram pre zabezpečenie aspoň čiastočných prínosov z neho celoplošne, kým nebude zabezpečená špecializácia súdov na celom Slovensku.
  9. Časový harmonogram opatrení pre restoratívnu justíciu.

Aby vám nič neuniklo